Poézia

Poéma, ktorá je nostalgickým vyznaním lásky k rodnému kraju, plačom nad jeho osudmi, ale aj vzburou a kritikou jeho vládcov. Je symbiózou tradičnej černošskej poézie, plnej archetypálnej symboliky a surrealizmu a inšpiráciou pre plejádu autorov hlásiacich sa k magickému realizmu.

Život zrkadliaci sa v svojich rôznych podobách – radosť, túžba, bolesť, stretnutia, dotyky ... a kulisa toho všetkého – láska (Zrkadlenie). To sú verše Magdy Baloghovej, nimi sa prihovára nám, čo kráčame všednými dňami sivou náladou: zastaň, či aspoň spomaľ. Život, to je aj slnko, pavučina, padajúci list zo stromu......