Do rúk sa vám dostáva spomienková kniha z roku 1953, z čias, kedy William Saroyan ešte s nádejou očakáva návrat na výslnie literárnej scény. Nádejou sú teda predchnuté aj jeho spomienky, hoci občas vypovedajú o skutočnostiach tak truchlivých, ako bola náhla smrť otca, roky prežité v sirotinci, chudoba. Autor sa ako zrelý muž hrouží do rieky minulosti az jej dna vynáša hladké okruhliaky: drobnokresby postáv a krajiny, žánrové obrázky videnej očami naivného chlapca. "Táto kniha nemá začiatok ani koniec. Keby som nebol začal skôr, ako sa dostanem na začiatok, nezačal by som nikdy. Keby som nebol skončil skôr, než dospejem ku koncu, nikdy by som neskončil. Pretože témou tej knihy nie som ani tak ja sám - teraz a pred nejakým časom -, ale konania ľudskej duše, pre ktorú neexistuje žiadny začiatok ani koniec. "William Saroyan