Pred vyše 160 rokmi sa v Štúrovej bratislavskej izbietke zišla hŕstka dvadsaťročných mládencov a dohodli sa, že odteraz povýšia slovenčinu na spisovný jazyk. Po nešťastnom konci revolúcie 1848 - 1849 všetko nasvedčovalo tomu, že ich vzletné plány sa rozplynú ako sen. Dnes vieme, že Ľudovít Štúr a jeho druhovia naozaj položili trvácny základ spisovnej slovenčiny. A nielen to! Vynikajúco napísaný životopis z pera poprednej českej slovakistky je pozoruhodnou históriou slovenského národného sebaprebúdzania. Zároveň približuje dramatické životné peripetie človeka, ktorý bol osudom mimoriadne ťažko skúšaný.