Květa Legátovej si získala čitateľa najmä ako autorka baladických a súčasne naturalistických príbehov zozbieraných v poviedkovej knihe Želary (2001), za ktorú jej bola v roku 2002 udelená Štátna cena, a novely Jožovej Hanulu (2002), ktorá pôvodne vznikla ako filmový scenár, podľa ktorého bol natočený film Želary (2003). Dielo Kvety Legátovej je však oveľa rozsiahlejší a zahŕňa niekoľko desiatok dramatických textov, ironické skeče i rozprávky. A patrí do neho aj štyri príbehy zozbierané v tejto knihe, ktoré stoja na samej hranici detektívneho žánru. Majú spoločného hrdinu, mladého rozpačitého vyšetrovateľa poručíka rysku, ktorý sa postupne doberá presvedčenie, že Nič nie je tak jednoduché, ako sa spočiatku zdá, a že pravda sa skrýva omnoho hlbšie, než spravidla naznačuje povrchné pohľad. Čitateľ sa potom pri ich čítaní môže znovu presvedčiť o autorkin mimoriadnom citu pre psychológiu dialógu ao jej zmyslu pre špeciálne dramatické, niekedy aj absurdné situácie, ktoré medzi ľuďmi vznikajú.