Zoznámte sa s naším hrdinom...Gareth St. Clair sa ocitol v ťažkej situácii. Jeho otec, ktorý ho nenávidí, je rozhodnutý zruinovať majetok St. Clairovcov a aj jeho dedičstvo. Garethovi sa dostane do rúk starý rodinný denník, v ktorom sa možno ukrývajú tajomstvá týkajúce sa jeho minulosti... a kľúč k jeho budúcnosti. Problémom je, že je napísaný v taliančine a Gareth nevie ani slovo po taliansky.

Zoznámte sa s našou hrdinkou. Všetci v spoločnosti sa zhodujú: neexistuje nikto ako Hyacinth Bridgertonová. Je neskutočne inteligentná, diabolsky výrečná a podľa Garetha, znesiteľná v malých dávkach. Je však na nej niečo niečo očarujúce a znepokojujúce čo ho k nej priťahuje...

Zoznámte sa s chudákom pánom Mozartom Alebo radšej nie. Keď sa cesty Garetha a Hyacinth skrížia na každoročnom disharmonickom hudobnom večierku Smythe-Smithovcov, určite sa obracia v hrobe. Zdá sa, že Garethove slová sú pre Hyacinth výzvou, a tak mu navrhne, že preloží jeho denník. Keď sa však ponárajú hlbšie do textu, prídu na to, že odpovede, ktoré hľadajú, sa nenachádzajú v denníku, ale v nich... a neexistuje nič jednoduchšie alebo zložitejšie ako dokonalý bozk.

Ukážka z knihy: 

Rok 1815, desať rokov predtým, ako sa začal náš príbeh...

Vzťah Garetha St. Claira a jeho otca bol založený na štyroch princípoch, vďaka ktorým si zachoval dobrú náladu a zdravý rozum.

Prvý: Nerozprávali sa, pokiaľ to nebolo absolútne nevyhnutné.

Druhý: Všetky absolútne nevyhnutné rozhovory museli byť čo najkratšie.

Tretí: V prípade, že by po jednoduchom pozdrave nasledoval nejaký rozhovor, bolo nevyhnutné, aby bola prítomná tretia osoba.

A nakoniec štvrtý: Aby boli všetky tieto body splnené, musel sa Gareth správať tak priateľsky, aby dostal čo najviac pozvánok od svojich kamarátov a mohol tak stráviť školské prázdniny mimo domu. Presnejšie povedané, mimo spoločnosti svojho otca.

Keď sa nad tým Gareth zamyslel, svoju taktiku povýšil na umenie.

Zásady mu slúžili naozaj dobre.

Rovnako dobre slúžili aj jeho otcovi, pretože Richard St. Clair mal svojho mladšieho syna rád asi tak, ako mal Gareth rád jeho.

Preto ho prekvapilo, keď ho otec zavolal zo školy domov.

A s veľkým dôrazom.

Otcova správa bola jednoznačná. Gareth sa mal okamžite dostaviť do Clair Hallu.
Popudilo ho to. Do konca štúdia v Etone mu zostávali už len dva mesiace. Jeho život v škole a mimo nej bol opojnou zmesou štúdia a hier, popretkávaný príležitostnými tajnými večernými únikmi do miestneho verejného domu, kde nechýbalo víno a ženy. Garethov život bol presne taký, aký si len osemnásťročný mladík mohol priať.