William Wisting vyráža v jeden hmlistý večer do terénu - pri lekárni v Staverne totiž našli ležať muža so strelnými ranami. O pár hodín neskôr a niekoľko kilometrov ďalej nachádza polícia zuhoľnatené ľudské pozostatky a keď more vyplaví ďalšiu čerstvú mŕtvolu, je skúsenému vyšetrovateľovi jasné, že zrejme čelia kriminálnemu prípadu netušených rozmerov.

Wisting sa zahryzne do práce, hoci takmer nikto neverí tomu, že prípady nejako súvisia. Situáciu mu neuľahčuje ani fakt, že okrem neochoty vedenia musí zápasiť aj s veľkou zmenou v osobnom živote. Jeho manželka Ingrid je v Afrike, dcéra Line žije novinárčinou a on sa môže oprieť jedine o to, čo ho doteraz nikdy nesklamalo svoj policajný inštinkt.

Ukážky z knihy:

„Haló?“ zakričal. Žiadna odpoveď. Cítil, ako mu telo zaplavuje nepokoj. Zdalo sa mu, že počuje na chodbe kroky, ale zrejme sa mýlil. Zmocnil sa ho nepríjemný pocit. Stávalo sa mu to čoraz častejšie. Najhoršie to bývalo v noci. Začalo sa to po Ingridinom odchode do Afriky a hoci si to nechcel priznať, cítil sa osamelo.

Nebál sa samoty, tak ďaleko by nezachádzal. Skôr sa desil, čo by sa mohlo stať milovanému človeku, keď nebude nablízku. Psychológ by iste tvrdil, že chce mať všetko chorobne pod kontrolou a nevie sa vyrovnať s tým, že teraz to tak nie je, ale to, čo videl a zažil, v ňom vyvolávalo strach. Pričasto bol konfrontovaný s krehkosťou ľudského života. Občas ho v noci budili zo sna spomienky na znetvorené mŕtvoly alebo zúfalé obete. Trpel, že Ingrid nie je po jeho boku a nevie, ako sa má.

Snažil sa tie myšlienky potlačiť a vykročil k dverám. Nikto tam nebol.