Masa a moc sú kľúčové pojmy našej epochy. Bol nimi fascinovaný aj Elias Canetti, ktorý ich skúma ako fenomény, pre ktoré možno nájsť v dejinách ľudstva množstvo príkladov. Písaniu tejto knihy venoval viac ako dvadsať rokov svojho života. Canettiho tvrdenia sú často intuitívne, nepodkladá ich zdrojmi, ale prežitkom, filozofuje, psychologizuje, hravým spôsobom interpretuje mýty a rituály, ale rovnakú pozornosť venuje aj bežnému životu a vlastným skúsenostiam. Napriek jeho výletom do dejín a ku kultúrno-antropologickým prameňom je Masa a moc predovšetkým veľkým dielom a veľkou básnickou víziou ľudského univerza.

Ukážka z knihy: 

Národy a ich symboly masy

Pokusy o pochopenie národov zväčša stroskotali pre jednu zásadnú chybu. Ľudia sa pokúšali o definíciu národa ako takého, národ, povedali, je toto alebo národ je tamto. Žili vo viere, že stačí nájsť iba správnu definíciu. Domnievali sa, že keby ju našli, mohli by ju použiť pre všetky národy. Brali do úvahy jazyk alebo územie, literatúru, dejiny, vládu, takzvaný pocit národnej príslušnosti a výnimky boli dôležitejšie než pravidlo. No vždy napokon vysvitlo, že za rožtek rúcha schmatli čosi živé - ľahko sa im to vyšmyklo a opäť ostali stáť s prázdnymi rukami.

Okrem týchto zdanlivo objektívnych prístupov existovali aj iné, naivnejšie, ktoré sa zaujímali len o jediný národ, a to o vlastný, a všetky ostatné im boli ľahostajné. Vyznačovali sa neotrasiteľným nárokovaním na prevahu, prorockými víziami o vlastnej veľkosti, zvláštnou zmesou požiadaviek morálneho a biologického charakteru. Nech si však nikto nemyslí, že tieto národné ideológie sú všetky naozaj rovnaké. Ich spoločným znakom je len naliehavý apetít a požiadavky. Možno chcú to isté, ale nie sú to isté. Chcú sa zväčšovať a odôvodňujú to svojím rastúcim počtom. Zdá sa, akoby bol každému z týchto národov zasľúbený celý svet a akoby mal, samozrejme, každému jednému z nich celý patriť. Keď sa to dopočujú ostatné národy, cítia sa ohrozené, a keďže sa boja, nevnímajú nič len túto hrozbu. Nevšimnú si preto, aké odlišné sú ich ideológie, ktorými podporujú svoje nároky, ich konkrétny obsah. Treba si dať námahu - bez toho, aby sme sa nainfikovali ich nenásytnosťou - a definovať osobitosti jednotlivých národov. Je nevyhnutné postaviť sa bokom, vyčleniť sa z nich, o všetky sa však treba úprimne a hlboko zaujímať. S každým národom treba pomyselne splynúť, akoby sme k nemu skutočne podstatnú časť nášho života patrili. Ale ani na jeden sa nemožno celkom zamerať, aby sme mu nepodľahli na úkor ostatných.