Keď sme v apríli 2017 odlietali do Ománu, mali sme v predstave skôr také pokojné potulovanie sa po krajine, ktorá vraj vonia korením a kadidlom, vyvaľovanie sa na nekonečných bielych plážach a vytriasanie piesku zo šľapiek. Ďalšie dni však ukázali, že sme sa poriadne mýlili. Ako sme v Ománe omylom takmer vyšliapli na najvyššiu horu krajiny, ako sme takmer zahynuli vyčerpaním v nekonečnej púšti, takmer sme sa stretli s korytnačkami, takmer sa utopili na najkrajšej pláži krajiny, takmer prišli o auto a takmer sa z nás stali teroristi, ale aj o tom, ako sme sa do Ománu úplne zamilovali, čím nás uchvátila jeho história a aj súčasnosť a hlavne stále usmiati ľudia, o tom Vám porozprávame v našej knižke Omán - Wádí nevadí.