Dračia cárovná (Bohatier- kniha druhá) (1. akosť)
od Juraj Červenák z vydavateľstva Artis Omnis november, 2017
Dračia cárovná (Bohatier- kniha druhá) (1. akosť)
od Juraj Červenák z vydavateľstva Artis Omnis november, 2017
Autor: | Juraj Červenák |
Vydavateľstvo: | Artis Omnis |
Rok vydania: | november, 2017 |
EAN: | 9788082010001 |
ISBN: | 978-80-8201-000-1 |
Počet strán: | 416 |
Typ tovaru: | Pevná väzba s prebalom |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 130x200 mm |
Žáner: | Sci-fi, fantasy, horory |
Vydanie: | 1 |
Poškodenie: | natrhnutý prebal |
Edícia: | Bohatier |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: natrhnutý prebal.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Viac o knihe Dračia cárovná (Bohatier- kniha druhá) (1. akosť) (Juraj Červenák)
Druhý diel veľkolepej historickej fantasy BOHATIER z čias Kyjevského kniežatstva, kedy na pozadí vojenských výprav kniežaťa Svjatoslava vznikla legenda o udatných bohatieroch. Prvý diel: Oceľové žezlo (Bohatier - kniha prvá).
Kyjevský vojvodca Svjatoslav zvíťazil nad Bulharmi a upevňuje svoju moc v povodí rieky Volgy. Iľja Muromec a ostatní bohatieri sú však ako na ihlách. Ich úhlavný nepriateľ, veľkňaz Tugarin, unikol kamsi na sever. Svjatoslav súhlasí, aby sa družina vydala po jeho stopách a raz a navždy s ním skoncovala.
Bohatieri putujú do divokých končín obývaných kmeňom Čeremisov, ale tam štvanica zďaleka nekončí. Tugarin má totiž namierené ďalej na sever, na územie tajomných Čudov. Povesti hovoria, že kdesi v tamojších lesoch je brána do záhrobia, na divotvorný ostrov Bujan. Ten stráži zlopovestná čarodejná kňažná, ktorú miestni nazývajú Baba Jaga – matka hadov. Iľja a jeho druhovia musia opäť bojovať s dračími čarami i s temnotou, ktorá nakazila zradné srdce v ich vlastných radoch.
Ukážka z knihy:
„Nie, Mikula,“ odmietol knieža bez rozmýšľania. „Bohatierov potrebujem mať stále poruke. To, ako ste si poradili s poslednou úlohou, je dôkaz, že ste tu nanajvýš potrební.“
„Gosudar, blahorodie,“ začal Seljanovič prosíkať. „Pri Velesovi, matičke Mokoš a všetkých bohoch ťa prosím, aby si ma prepustil. Ak nevyužijem túto možnosť pomstiť Volcha, prídem o rozum!“
„To je pravda,“ potvrdil Jegor. „Pomyslenie na Tugarina a nebohého Volcha zožerie tuná sedliaka zaživa. Je to ako nejaká nákaza. Nechaj ho ísť, lebo ťa bude otravovať, kým ti neodpadnú uši.“
„Ak pustíš Mikulu,“ ozval sa náhle Iľja, „chcem ísť tiež. Ja som mal černokňažníka na dosah, keď zlomil Volchovo žezlo, ja som rozpáral bachor čiernemu hadovi, mne ufrngli pred nosom. Chcem to dokončiť!“
„A mňa,“ zdvihol sa Aljoša Kňažič z lavice, „už nebaví vysedávať v paláci. Gosudar, dovoľ aj mne skočiť na koňa a namiesto holubov strieľať čeremiských hrdlorezov! Aspoň sa pred jarnou výpravou do Chazarska precvičím v lukostreľbe.“
„Tak počkať, hádam by ste nešli bezo mňa?!“ zvolal Kolyvan Vyhnanec.
„A bez nás?!“ skríkli jednohlasne Divljan a Borovej.
„Tak dosť!“ tresol Svjatoslav čašou do stola, až sa z nej odlúpla jantárová slza. „Toto už zaváňa vzburou!“
Bohatieri zmĺkli, ako keď utne. Okrem jedného.
„Akáže vzbura, gosudar?“
Svjatoslavov blčiaci pohľad sa zastavil na Jegorovi, ktorý si založil ruky na mohutnej hrudi, ovalil sa o operadlo kresla a vážne sa rozhliadol.
„Je to len túžba po spravodlivej odplate,“ dodal. „Máš dosť mužov, knieža. Desať chlapov ti chýbať nebude. Ja sám určím, koho vezmem so sebou a koho nie.“
„So sebou?“ zatiahol Svjatoslav zlovestne. „Aj ty chceš ísť?“
„Pravdaže,“ usmial sa Jegor. „Je to predsa o tom, čo si každému z nás od začiatku vtĺkal do hlavy. O družine a svornosti. Tugarin zabil mnohých z nás, nielen Volcha. Pod suwarskou dračou vežou vyhubil skoro všetkých goryničov, výkvet kyjevského vojska. Všetci padlí si zaslúžia, aby sme tento dlh spláchli zo stola nepriateľskou krvou. Navyše, táto tupá pomstychtivá tlupa,“ rozhliadol sa po svojich druhoch, „potrebuje rozumného veliteľa.“
Svjatoslav sa zhlboka nadýchol. Ticho, ktoré naplnilo hodovnú sieň, akoby sa cez dvere rozlievalo i do okolitých chodieb, do celého paláca. Nikto ani nemukol.
Potom vládca Kyjeva neochotne prikývol.
O autorovi
Juraj Červenák je slovenský spisovateľ publikujúci v slovenskom, českom a poľskom jazyku.
Pochádza z obce Vyhne, ale už od detstva žije v neďalekej Banskej Štiavnici. Prešiel rôznymi povolaniami, naposledy bol vedúcim kina.
Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom. Knižne debutoval v roku 1993, odvtedy vydal vyše tri desiatky kníh. Presadil sa najmä ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi (série Černokňažník, Bivoj a Bohatier). Napísal aj samostatný román Sekera z bronzu, rúno zo zlata inšpirovaný antickou mytológiou, western s hororovými a fantasy prvkami Štrkáč Callahan či zbierku rozprávkovo-dobrodružných povestí pre mladších čitateľov Legendy Zlatého mesta.
Značný ohlas zaznamenali autorove historické romány, predovšetkým dobové detektívky o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi (Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených a ďalšie) a cyklus z čias protitureckých vojen Dobrodružstvá kapitána Báthoryho. Červenák je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie, Ceny za najlepšiu fantasy či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka. Za román Diabol v zrkadle (2016) získal Cenu Vladimíra Neffa v kategórii „najlepší český/slovenský historický román roka“, ktorú udeľuje Nadace Egona Erwina Kische, Obec spisovatelů a Klub autorů literatury faktu. Kombináciou historického románu a epickej fantasy je Červenákova knižná séria Bohatier. Osudy hrdinov tradičných ruských bylín sa v nej pretínajú s históriou vojnových ťažení kyjevského kniežaťa Svjatoslava v druhej polovici 10. storočia.