Detstvo bez otca, matkin odmietavý prístup, nefungujúce vzťahy s mužmi... Napriek všetkému je Laura šťastná. Práca snov v časopise ďaleko od domova dáva jej umeleckej duši krídla a napĺňa ju. Všetko sa zmení v momente, keď sa jej mama zraní pri páde a je odkázaná na dcérinu pomoc.

Laura sa po dôkladnom zvážení rozhodne odcestovať domov. Jej motiváciou nie je mamino skoré uzdravenie, ale tajný ateliér, ktorý si zriadi na povale domu. Tam sa konečne naplno oddáva svojej veľkej vášni a tvorí abstraktné obrazy.

Náhodné stretnutie s bývalým spolužiakom Viktorom v nej rozpáli oheň túžby po láske, ale zároveň podnieti zvedavosť a začne sa zaujímať o rodinné tajomstvá.
Prečo otec odišiel a viac sa neozval?
Prečo je mama studená ako Aljaška?

Známy a úspešný maliar Krištof vidí v Laurinej tvorbe potenciál a navrhne jej spoluprácu. Zdanlivo jednoduchý príbeh ženy, ktorá sa dotýka svojho sna, narušia pravda a zákerný vrah. Vtrhnú do jej života v tej najnevhodnejšej chvíli.

Laure začína byť jasné, že život je radosť a zároveň boj a že niekedy nám zostanú len modlitby za krutých...

Ukážka z knihy: 

Prológ

Podarilo sa, aj keď nie tak, ako som predpokladal.

Šiel som tam, kde to čoskoro označia ako miesto činu. Bol som si istý, že už určite nespí.

Nečakal som, že ju tu uvidím. Práve ju!

Odchádzala so širokým úsmevom a s blaženým výrazom na tvári. Objali sa a letmo sa pobozkali a ja som pocítil šialenú žiarlivosť, ked jej veselo kýval.

Spali spolu? Vylúčené!

Prečo sa potom obaja tvárili tak spokojne?

Aj tak je to už jedno.

Skontroloval som si zbraň. Čakala vo vrecku na svoj veľký moment. Bola obrovská zima, preto som mal stále na rukách kožené rukavice. Posledná kvalitná vec, ktorá mi ostala zo starého života.

Uvedomil som si, že ak si ich nedám dole, nemusím si naťahovať tie gumené z drogérie.

Priblížil som sa bližšie, ale iba po hranicu, kde ma nenasnímala kamera z banky oproti. Rozpútala sa medzi nami hádka. Ostrá, plná urážok a obvinení.

Vykročil som presne podľa plánu, a keď som začul za sebou kroky, potešil som sa. Aby všetko klaplo, museli sme vojsť dnu zadným vchodom, kde neboli kamery.

Vošiel som druhý a pri dverách som schválne zhodil na zem jednu rukavicu. Keď som sa po ňu zohol, pripraveným kľúčom som poškrabal okolie zámku. Keď to nájdu, bude to vyzerať ako násilné vniknutie a podozrivého nebudú hľadať medzi najbližšími.