Román Paula Auster z roku 2006 je zvláštne, tajuplná próza. Hlavný hrdina pán Blank sa prebúdza v poloprázdne miestnosti, nevie, kto je, ani to, prečo je tu. Všetko sa odohráva v uzavretom priestore, do ktorého síce z vonkajšieho sveta postupom času vstupujú rôzne osoby a ich nie celkom dořečené príbehy, ale zdá sa, že tieto návštevy skôr ešte prehlbujú uzavretosť sveta, v ktorom sa pán Blank nevysvetliteľne ocitol a v ktorom to jediné , čím si môže byť istý, je pocit viny, ktorého príčinu nepozná. Dialógy s návštevníkmi situáciu nevyjasní, navyše sa v nich ešte viac stiera hranice reality a fikcie, vymyslené a skutočnej histórie. Ak sa čitateľ snaží predvídať, je vzápätí nútený svoje domnienky opúšťať. Návštevníci sú v nejakom vzťahu k pánovi blank, to je zrejmé, často dokonca naznačujú, že práve on nesie zodpovednosť za to, čo sa im prihodilo, ale ani tieto fakty záhadu spomínaného zamknutého izby neosvetľuje ... Štylistická a kompozičné vybrúsi knihy nie je na ujmu Čitateľnosť; naopak rysy špionážneho príbehu a tajomné náznaky udržujú čitateľa v napätí od začiatku až dopřekvapivého konca ...