Súbor Bernhardových najskorších prozaických textov - väčšinou novinových príspevkov z rokov 1950 až 1956 - je prvýkrát takto súhrnne predstavený českému čitateľovi. V týchto prózach je zretelný vplyv Bernhardovho dedka, spisovateľa Johannesa Freumbichlera (1881-1949), pretože sú ešte plné vzťahu k idylickému vidieku. Literárna identifikácia so svetom vidieka, predstavujúce v päťdesiatych rokoch už trochu anachronický mýtus v opozícii k mestu, nám pomáha pochopiť zaujatie, s ktorým autor v neskoršom diele ničí vidiecku idylu.K týmto raným prózám je priradený fragment Talian (1964), ktorý Bernhard neskôr ešte rozvinul v románe Vyhladenie (1986). Záverečnú poviedku, napísanú pôvodne pod názvom Poštár (vyšla 1963), autor neskôr pozmenil a vydal pod názvom Kulterer (1969).