„Homo Deus vás šokuje. Zabaví vás. Ale predovšetkým vás donúti rozmýšľať o veciach, na ktoré ste predtým ani len nepomysleli.“

Vo svojom kritikmi uznávanom medzinárodnom bestselleri, Sapiens, Yuval Noah Harari vysvetlil, ako sa ľudstvu podarilo ovládnuť planétu.

V knihe Homo Deus skúma budúcnosť ľudstva a ponúka víziu zajtrajška, ktorá sa zdá byť nezrozumiteľná, ale časom sa stane neodvratná: ľudstvo stratí nielen svoju dominanciu, ale aj samotný zmysel.

Za posledné storočie sa ľudstvu podarilo nemožné: premeniť nekontrolovateľné sily prírody - hladomor, epidémie a vojny - na zvládnuteľné výzvy. Dnes zomiera viac ľudí na prejedanie ako na hladomor, viac ľudí zomiera na starobu ako na infekčné choroby a samovraždu spácha viac ľudí, ako stihnú zabiť vojaci, teroristi a zločinci dohromady. Sme jediným druhom v dlhej histórii Zeme, ktorému sa samotnému podarilo zmeniť celú planétu, a už sme prestali očakávať, že by naše osudy mohla formovať nejaká vyššia sila.

Čo nahradí hladomor, epidémie a vojny na prvých miestach ľudského snaženia?
Aký osud si pripravíme a aké ciele budeme sledovať?

Homo Deus skúma projekty, sny a nočné mory, ktoré budú formovať dvadsiate prvé storočie, od prekonania smrti po vytvorenie umelého života. Lenže pri dosahovaní týchto cieľov môže nakoniec väčšina ľudských bytostí stratiť svoj zmysel. Čo budeme robiť potom?

A ako ochránime tento krehký svet pred svojimi vlastnými ničivými silami? Nemôžeme zastaviť chod histórie, ale môžeme ovplyvniť jej smerovanie.

Predvídanie budúcnosti obvykle predpokladá, že zajtrajšok bude v podstate veľmi podobný dnešku - že budeme mať úžasné nové technológie, ale stále nás budú usmerňovať staré dobré humanistické hodnoty ako sloboda a rovnosť. Homo Deus tieto predpoklady rúca a naznačuje širokú škálu alternatívnych možností, s provokatívnymi argumentmi na každej strane.

Napríklad:

"Hlavné produkty ekonomiky dvadsiateho prvého storočia nebudú textílie, autá ani zbrane, ale telá, mozgy a mysle.

"Priemyselná revolúcia vytvorila pracujúcu triedu, ďalšia veľká revolúcia vytvorí zbytočnú triedu." Spôsob, akým my ľudia zaobchádzame so zvieratami, nastavuje zrkadlo, ako budú vylepšení superľudia zaobchádzať s nami.

"Demokracia a voľný trh sa zrútia, keď nás Google a Facebook budú poznať lepšie ako my sami, a autorita sa presunie z jednotlivých ľudí na zosieťované algoritmy.

"Ľudia nebudú proti strojom bojovať - splynú s nimi. Smerujeme skôr k manželstvu ako vojne.
Takto vyzerá nový svet a priepasť medzi tými, ktorí naskočia na palubu, a tými, ktorí sa neprispôsobia, bude väčšia ako priepasť medzi priemyselnými impériami a agrárnymi kmeňmi, dokonca väčšia aj ako medzi Homo sapiens a neandertálcami.

Toto je ďalšia fáza evolúcie. Toto je Homo deus.

Ukážka z knihy:

Nový program ľudstva

Na úsvite tretieho tisícročia sa ľudstvo zobúdza, naťahuje si končatiny a pretiera oči. V mysli sa mu ešte stále vynárajú útržky príšernej nočnej mory. Vidí záblesky obrazov s ostnatým drôtom a obrovskými hríbovými mrakmi. Našťastie, je to už iba zlý sen. Dopotáca sa do kúpeľne, umyje si tvár, prezrie si v zrkadle vráskyj uvarí si šálku kávy a otvorí diár. „Pozrime sa, čo je dnes na programe.“

Tisíce rokov znela odpoveď na túto otázku rovnako. Ľudí v Číne dvadsiateho storočia, stredovekej Indie aj starovekého Egypta zamestnávali tri rovnaké problémy. Hladomor, epidémie a vojny boli vždy na vrchole rebríčka. Generácie za generáciami ľudia vzývali všetkých bohov, anjelov a svätých a vymýšľali nespočetné nástroje, inštitúcie a sociálne systémy - ale naďalej v miliónoch umierali od hladu, na epidémie a pre násilie. Mnoho mysliteľov a prorokov dospelo k záveru, že hladomor, epidémie a vojny musia byť súčasťou božieho kozmického plánu alebo dôsledkom našej nedokonalosti, a musel by prísť koniec sveta, aby sme sa ich zbavili.

Lenže na úsvite tretieho tisícročia sa ľudstvo budí s úžasným poznaním. Málokto si to možno uvedomuje, ale za ostatných niekoľko desaťročí sa nám podarilo ovládnuť hladomor, epidémie aj vojny. Tieto problémy sme, samozrejme, ešte úplne nevyriešili, ale zmenili sme ich z nepochopiteľných a nekontrolovateľných prírodných živlov na zvládnuteľné výzvy. Už sa nemusíme modliť k žiadnemu bohu či svätcovi, aby nás pred nimi ochránil. Celkom dobre vieme, ako predísť hladomoru, epidémiám a vojnám - a väčšinou sa nám to aj úspešne darí.

Občas síce ešte zlyhávame, ale v takom prípade už nepokrčíme plecami s povzdychom „Čo už, tak to v našom nedokonalom svete chodí“ alebo „Je to božia vôľa“. Keď vypukne hladomor, epidémia či vojna, s istotou vieme, že niekto musel niečo zbabrať, vymenujeme vyšetrovaciu komisiu a povieme si, že nabudúce to zvládneme lepšie. A skutočne to funguje. Takéto katastrofy sú čoraz zriedkavejšie. Po prvýkrát v histórii dnes viac ľudí zomiera na prejedanie než na hladomor, viac ľudí zomiera na starobu než na infekčné choroby a samovraždu spácha viac ľudí, ako stihnú zabiť vojaci, teroristi a zločinci dohromady. Na začiatku dvadsiateho prvého storočia je pravdepodobnejšie, že priemerného človeka zabije večera v McDonalde než sucho, ebola či útok al-Káidy.

Aj keď majú prezidenti, výkonní riaditelia či generáli stále na dennom programe ekonomickú krízu a vojenské konflikty, z vesmírneho pohľadu na históriu si ľudstvo môže spokojne otvoriť oči a tešiť sa na svetlú budúcnosť. Lenže ak sme už dostali pod kontrolu hladomor, epidémie aj vojny, čím sa teraz budenie zaoberať? Podobne ako hasiči bez požiaru musíme si v dvadsiatom prvom storočí položiť úplne novú otázku: Čo teraz urobíme? Čomu budeme venovať pozornosť a vynaliezavosť v zdravom, prosperujúcom a harmonickom svete? Význam tejto otázky ešte zvyšuje neskutočná moc, ktorú nám dávajú biotechnológie a informačné technológie. Ako naložíme so všetkou tou mocou?

Skôr ako si odpovieme na túto otázku, musíme sa podrobnejšie pozrieť na hladomor, epidémie a vojny. Tvrdenie, že ich máme pod kontrolou, sa môže zdať mnohým poburujúce, mimoriadne naivné alebo možno až cynické. Ako k tomu prídu miliardy ľudí, ktorí musia žiť sotva z dvoch dolárov denne? A čo epidémie AIDS v Afrike alebo vojny v Sýrii či Iraku? Skôr než sa začneme zaoberať programom ľudstva na nadchádzajúce desaťročia, pozrime sa, ako svet vyzeral na začiatku dvadsiateho prvého storočia.