Sú chvíle, ktoré nás nútia utriediť si myšlienky, vrátiť sa v čase dozadu a snažiť sa rozpliesť zauzlené klbko nití, šnúr a povrazov existencie, aby sme jej - snáď - lepšie porozumeli. Pre rozprávača  Žltej ponorky je miestom takej chvíle londýnsky park augusta 2022, v ktorom Paul McCartney sedí na tráve a opiera sa o strom.

Hrdina románu sa tak voľky-nevoľky ocitá v trabante smerujúcom do Keflavíku, šoféruje otec a oznámi malému synovi zdrvujúcu správu. Správu, čo vrhne tieň na všetko nasledujúce. Jón Kalman Stefánsson nám v tejto svojej knihe odkrýva mnohé zo samého seba, prevedie nás Islandom, zoznámi nás so životom a spojí doposiaľ nespojiteľné, napríklad Ringo Starra s biskupom v Hólar, námornícke odrhovačky s Bohom, cykloptery so zosnulými na cintoríne... V každom prípade, hľadá sa prvý diel Biblie.

Chlapcove dni vypĺňajú cnenie, hľadanie odpovedí a piesne Beatles, zatiaľ čo otec pije vodku s Bohom, aby sa vyhol vlastným emóciám a tomu, čo nevyslovené visí medzi ním a synom. O mnoho rokov neskôr, keď starnúci spisovateľ v londýnskom parku vyčkáva vhodnú chvíľu, aby mohol osloviť Paula McCartneyho, sa nespracovaná minulosť dožaduje pozornosti. Vynárajú sa z nej nielen otec s opitým Bohom, ale aj starí susedia z bytovky, horlivý učiteľ z nedeľnej školy, mŕtvi obyvatelia severoislandského cintorína, či stratený priateľ, ktorý sa vrátil z tieňov, aby v Mezopotámii vykopal zo zeme 5000 rokov starú báseň, ktorú zrejme zložil meteorit.