Kto pozná dátum svojej smrti, už umiera...

Je sobota, krátko pred polnocou. Jules Tannberg má službu na tiesňovej linke určenej ženám, ktoré v noci cestou domov dostanú strach a potrebujú počuť upokojujúci hlas. Tak ako Klara. Mladá žena sa domnieva, že ju prenasleduje psychopat, ktorý nedávno napísal na stenu jej krvou dátum: deň jej smrti. A ten deň sa práve začína...

Ukážka z knihy: 

Prológ

Po všetkých zraneniach, ktoré jej spôsobil na najcitlivejších miestach tela posiateho modrinami, po úderoch do tváre, chrbta, obličiek a podbrušia, po ktorých mal jej moč celé dni farbu červenej repy, po všetkých bolestiach, ktoré jej spôsobil záhradnou hadicou a žehličkou, by si nemyslela, že bude ešte niekedy schopná cítiť niečo také.

Bol to úžasný sex, pomyslela si, keď ležala v prítmí na posteli, odkiaľ pred chvíľou vstal muž, do ktorého sa zaľúbila, a odišiel do kúpeľne.

Nemala veľa sexuálnych partnerov, s ktorými by ho mohla porovnávať. Pred svojím manželom mala iba dvoch milencov, ale to bolo už veľmi dávno. Súčasné negatívne skúsenosti vytlačili tie pozitívne z minulosti.

Už roky bolo všetko, čo sa odohrávalo v spálni, spojené iba s bolesťou a ponižovaním.

A teraz som tu. Dýcham, cítim vôňu nového muža v mojom živote a želám si, aby sa táto noc začala znova.

Sama bola prekvapená, ako rýchlo sa mu zdôverila a porozprávala mu o násilí, ktoré zažívala v manželstve. Priťahoval ju, odkedy prvý raz začula jeho hlboký hlas a pozrela sa do jeho teplých, tmavých očí, ktorými na ňu hľadel tak, ako sa jej muž na ňu nikdy nepozrel. Otvorene, úprimne, láskavo.

Nechýbalo veľa a povedala by mu aj o videu. O večere, ku ktorému ju jej muž prinútil.

S ďalšími mužmi.

S mnohými mužmi, ktorí ju týrali a ponižovali. Ťažko uverlť, že som sa po tom všetkom dobrovoľne oddala predstaviteľovi „silnejšieho" pohlavia, pomyslela si a načúvala šumeniu sprchy, pod ktorou stál muž jej snov.

Väčšinou sa práve ona po „použití" svojím „manželom" celé hodiny snažila zmyť z tela ten hnus, ale teraz si vychutnávala vôňu muža na svojej pokožke a keby mohla, zakonzervovala by si ju.

šumenie vody ustalo.

„Chcela by si ešte niečo podniknúť?" spýtal sa dobre naladený, keď vyšiel zo sprchy.

„Veľmi rada," odvetila, hoci netušila, ako manželovi vysvetlí, že sa vonku zdržala tak dlho.

Bolo už predsa...