Do losangeleskej okresnej márnice privezú telo neznámej ženy. Príčina jej smrti je záhadou. Nijaké jasné stopy, len hrubá niť, ktorou páchateľ zašil obeti najintímnejšie partie. Patológa však najviac zaskočí ohavný predmet, ktorý vrah zanechal v jej tele. Predmet, kvôli ktorému detektíva Roberta Huntera zo zvláštneho oddelenia vrážd stiahnu z iného prípadu, aby sa ujal vyšetrovania. O niekoľko dní nato sa nájde ďalšie telo. Aj táto žena má v sebe zašitý bizarný, dômyselne zhotovený predmet. A zďaleka nie je vrahovou poslednou obeťou.

Keď pri pátraní Hunter narazí na prípad zmiznutej ženy, ktorú hľadá ostrieľaná súkromná vyšetrovateľka Whitney Myersová, dospeje k podozreniu, že páchateľ svoje obete unáša a drží ich nejaký čas v zajatí, než ich napokon zabije. Hunter sa čoskoro ocitá v honbe za vrahom, ktorý ho šokuje svojou brutalitou – fanatickým lovcom s desivým tajomstvom, ktorý sa nezastaví, kým každá z jeho obetí nespozná krutú pravdu.

Ukážka z knihy: 

Doktor Jonathan Winston si založil na tvár chirurgické rúško a pozrel na hodiny, čo viseli na stene v pitevni číslo štyri v suteréne budovy úradu koronera losangeleského okresu. Ukazovali 18.12.

Telo na antikorovom stole pred ním patrilo neidentifikovanej, zhruba tridsaťročnej beloške. Čierne vlasy, ktoré jej siahali po plecia, mala mokré, ich končeky sa lepili na kovový povrch stola. Jej pokožka pôsobila v ostrom svetle operačných lámp gumovito, skoro až neľudsky. Na mieste, kde sa telo našlo, nebolo možné určiť pravdepodobnú príčinu smrti. Nebola tam žiadna krv, na tele neboli nijaké strelné ani bodné rany, nijaké opuchliny, odreniny ani hematómy na krku, ktoré by naznačovali násilné škrtenie. Žiadne stopy zranení až na skutočnosť, že ten, čo ju zabil, jej zašil ústa a vagínu. Použil na to pevnú hrubú niť. Stehy, ktoré v týchto miestach zanechal, boli nesúmerné, krivé, doslova lajdácke.

„Môžeme?“ spýtal sa Seana Hannaya, mladého forenzného patológa, ktorý mu asistoval.

Hannay nemohol odtrhnúť oči od ženinej tváre a jej zašitých úst. Z nejakého dôvodu bol dnes oveľa nervóznejší než zvyčajne.

„Sean, môžeme sa pustiť do práce?“

„Ach, iste, doktor Winston. Prepáčte.“ Konečne pozrel na koronera a prikývol. „Všetko je pripravené.“