Bývalého prokurátora štátu Kalifornia niekto zabije a rozštvrtí v jeho vlastnom dome. Detektíva Roberta Huntera z losangeleského oddelenia lúpeží a vrážd však oveľa väčšmi šokuje vizitka, ktorú vrah zanechal na mieste činu - bizarná krvavá socha vytvorená z častí tela obete. Hunterovi je od začiatku jasné, že vrahov výtvor má nejaký skrytý význam, ale čím intenzívnejšie sa ho snaží nájsť a pochopiť, tým viac mu uniká. Isté je len jedno - vrah prostredníctvom sochy komunikuje s políciou. Ale prečo? Vysiela ňou azda nejakú správu? Poskytuje kľúč k riešeniu? Alebo sa s nimi iba pohráva ako mačka s myšou? Po niekoľkých dňoch sa objaví ďalšie rozrezané telo a pri ňom ďalšia ohavná socha. Medzi obeťami však nie je žiadna očividná spojitosť a vyšetrovanie sa dostáva do slepej uličky. Hunter so svojím parťákom Garciom sa odhodlane vrhajú do nerovného súboja so zlom, ktoré sa nezastaví pred ničím. Podarí sa im včas poskladať správne všetky dieliky skladačky a chytiť najsadistickejšieho vraha, na akého doposiaľ narazili, skôr než zabije a zohaví ďalšiu obeť?

Ukážka z knihy:

„Preboha, zaspala som!“ vyhŕkla Melinda Wallisová, keď sa unavenými očami pozrela na digitálny budík na nočnom stolíku, a zaraz vyskočila z postele. Išla spať neskoro, až o pol štvrtej ráno, lebo sa učila na skúšku z klinickej farmakológie, ktorá ju čakala o tri dni.

Nemotorne sa pohybovala po izbe, zatiaľ čo sa mozog pomaly preberal k životu a snažil sa zorientovať v poradí každodenných úkonov, ktoré je potrebné absolvovať. Vbehla do kúpeľne a letmo zazrela svoj odraz v zrkadle.

„Doriti! Doriti! Doriti!“

Schmatla kozmetickú tašku, vytiahla z nej mejkap a začala si ho chvatné nanášať na tvár.

Melinda mala dvadsaťtri rokov a na svoju výšku - slabých stošesťdesiat centimetrov - trochu nadváhu. Aspoň tak to písali v článku, ktorý si pred pár dňami prečítala v jednom lifestylovom časopise. Dlhé hnedé vlasy nosila vždy stiahnuté do chvosta, dokonca takto aj spávala, a nikdy nevyšla z domu bez toho, aby mala na tvári aspoň podkladovú vrstvu, aby zakryla jazvičky po akné na lícach. Namiesto čistenia zubov si vytlačila do úst trochu pasty, len aby sa narýchlo zbavila nočnej pachuti.

Vrátila sa do izby a zamierila k stoličke pri písacom stole, kde mala úhľadne nachystané oblečenie - bielu blúzku, pančuchy, bielu sukňu po kolená a biele topánky s plochou podrážkou.