Najlepšia detská kniha za minulý rok podľa Amazonu? Tak tú sme si nemohli nechať prekĺznuť pomedzi prsty. Stratená knižnica je naozaj zvláštnym, citlivý, clivým, pútavým, napínavým, originálnym krimi príbehom. Musím povedať, výhradne za seba, moja Pauli (10 r.) je v tomto opačného názoru, že som bola spočiatku dosť rozpačitá, čo sa knižky týka. Autorky zvolili úvod z pohľadu kocúra Mortimera, ktorý posiela myši na otočku z pivnice svojho “domova”, pretože myši nechytá a už vonkoncom ich nežerie. Potom sa už ale začal črtať samotný príbeh a zamilovávala som sa do myšlienkových pochodov Rebeccy a Wendy. Po Mortimerovi prišli kapitoly z pohľadu Evana, chlapca, ktorý sa neteší na druhý stupeň školskej dochádzky v susednom meste a náhodou natrafí na záhadu, ktorú musí stoj čo stoj vyriešiť. No a potom tu máme Kam, ktorá sa tak vlastne ani nevolá, je bývalou knihovníčkou a momentálne duchom s ťažkosťami s neviditeľnosťou. Vravela som, že tento príbeh je originálny- mimo iného. Čo majú traja rozprávači knihy spoločné so stratenou knižnicou? Na prvý pohľad nič, a predsa… Za nevinne pôsobiacou obálkou o jednej knižnici, ktorú svoje malé mesto stratilo za záhadných, doposiaľ nevyjasnených okolností, sa skrývajú aj nádherné myšlienky. Našla som ich najmä v rozprávaní Kam. Detektívna zápletka má naozaj nečakané rozuzlenie a verím, že mnohých detských čitateľov očarila kniha nielen prekvapivými situáciami či zvratmi, ale najmä ľahkosťou a citom, s ktorými autorky na príbehu pracovali. My sme knižku prečítali na štyrikrát po večeroch. Aj to len preto, že Pauli si vždy žiadala ešte jednu kapitolu. Čo myslíte, knihu odporúčame? Veru odporúčame! „Byť Veľkým čitateľom nemá nič spoločné s čítaním veľkých náročných kníh ani s čítaním veľkých dlhých kníh, dokonca ani s čítaním veľkého množstva kníh. Byť Veľkým čitateľom znamená pri čítaní niečo cítiť.“