Tretí diel série Nemocnice Whitestone začína za dramatických udalostí, za ktorých skončila dvojka. Autorka sa v týchto otvorených koncoch naozaj výživa a vždy nám spôsobí menší infarkt. Človek sa potom môže aj zblázniť, kým sa mu do rúk dostane pokračovanie. Odvážná rozhodnutí si udržalo latku, ktorú nastavila prvá časť a ani tentokrát som nebola sklamaná, práve naopak, čítanie som si užila. Grant mi bol sympatický už v predchádzajúcich častiach. Mal priateľskú povahu a po ruke vždy nachystanú nejakú vtipnú odpoveď, takže nebolo vôbec ťažké si ho obľúbiť. Pracoval ako ošetrovateľ, bol to veľký profesionál a neraz by do vrecka strčil ktoréhokoľvek doktora. Bolo cítiť, že táto práca ho napĺňa a dával do nej všetko. Maisie mala introvertnú povahu, bola tichá, hanblivá, trochu bojazlivá, potrebovala človeka lepšie spoznať, aby sa mu otvorila, v strese jej ústa predbiehali hlavu, takže občas povedal nahlas aj to, čo nechcela, no zároveň z nej vyžarovala pozitívna energia a mala zlaté srdce. Aj ona si ma pomerne rýchlo získala. Romantická linka bola veľmi milá, povedala by som až rozkošná. Títo dvaja sa pomaly a nesmelo oťukávali, opatrne okolo seba našľapovali, čo mi neraz vyčarovalo úsmev na tvári. Bavilo ma sledovať, ako sa lepšie spoznávajú a hľadajú si k sebe cestu. Držala som im palce, hodili sa k sebe a tvorili pekný tvár. Bavilo ma aj lekárske prostredie, kde sme mali možnosť nahliadnuť do zákulisia nemocnice, do viacerých prípadov/vyšetrení a spoznať zaujímavé ľudské osudy. V nemocnici Whitestone pracuje sympatická skupinka ľudí, ktorí tvoria takú rodinu, podporujú sa, doberajú sa, pomáhajú si, zaujímajú sa o svoje trápenia, sú tu vždy jeden pre druhého, čo v príbehu vytvára príjemnú atmosféru. Vyzdvihnem napríklad Iana, ktorý má vtipnú povahu a dobré hlášky a želala by som si, aby dostal vlastný príbeh. Samozrejme, ako sa dalo očakávať, aj tu sa na poslednej strane objavila nová dráma, vďaka ktorej bude čakanie na ďalší diel opäť pekne ťažké.