Kniha Chlad ohňa a chuť kokaínu sa skončila dosť dramaticky, preto som už nedočkavo očakávala pokračovanie. Mala som množstvo otázok, na ktoré som nutne potrebovala odpovede. Ako sa dalo očakávať, Chlad kokaínu a chuť pomsty bola opäť poriadna emočná bomba, pri čítaní ktorej sa u mňa vystriedala celá škála nálad. Mala som chuť plakať, kričať, nadávať, zahodiť knihu niekam poriadne ďaleko... Udialo sa tu toho naozaj veľa, až som mala pocit, ako by sme v jednej knihe dostali hneď niekoľko rôznych príbehov. Autorka sem zaradilo viacero závažných tém a neraz som sa sama seba pýtala, či sa vo svete naozaj dejú takéto strašné veci. Pri niektorých scénach som len nechápavo krútila hlavou a bolo mi ťažko na srdci. Vôbec nás (a postavy) nešetrila. Dočkali sme sa aj niekoľkých pohľadov do minulosti, v ktorých sme sa na určité udalosti pozreli z inej stránky, čo nám pomohlo osvetliť určité nevyjasnené záležitosti z jednotky. Valentína si za svoj pomerne krátky život zažila veľa zlého. Osud jej pod nohy hádzal jednu prekážku za druhou. Vždy, keď som si myslela, že to najhoršie má za sebou, prišla ďalšia ťažká skúška. Chudák dievča si nemohlo ani na chvíľu vydýchnuť. Obdivujem ju, ako to všetko zvládla, absolútne netuším, ako by som sa v daných situáciách zachovala ja a či by som mala toľko síl bojovať a ísť ďalej. Celý čas som jej držala päste, aby už konečne našla aspoň maličký kúsok šťastia. Samozrejme, že tu nemohla chýbať ani romantika. Valentína zrovna nemala šťastie na mužov, väčšina z nich boli poriadni hajzli, ktorí sa k nej správali ako k handre. Keď som počúvala ich názory na ženy, otváral sa mi nožík vo vrecku. Škoda, že sa niektoré knižné postavy nedajú vyfackať, tu by som našla hneď niekoľko adeptov na výprask. Valentína mala len jednu osudovú lásku, cesta k nej síce bola tŕnistá, ale nakoniec to všetko trápenie stálo za to. Chlad ohňa a chuť kokaínu a Chlad kokaínu a chuť pomsty vám môžem len a len odporučiť a už teraz som zvedavá, čo si pre nás autorka pripraví nabudúce.