Triler, ktorý sa vám zaryje pod kožu. 

Keď počas tetovacieho veľtrhu v anglickom Brightone objaví miestna tetovačka Marni Mullinsová zvláštne znetvorenú mŕtvolu, celé mesto ochromí strach. Podľa všetkého tu vyčíňa sériový vrah, ktorý zaživa vyrezáva umelecké diela z tiel obetí. Marni svoje tajomstvo skrýva a má pádne dôvody, prečo nedôverovať polícii. Ako sa však rozhodne, keď ju navštívi mladý, čerstvo povýšený inšpektor? Pomôže mu vyšetriť jeho prvú vraždu alebo sa vydá po stopách vraždiacej obludy sama?

Ukážka z knihy:

Z chrbta nehybného muža sťahujem krvou premočené tričko, odhaľujem pompézne tetovanie. Fotokópia, ktorú vyťahujem z vrecka, je pokrčená, ale na porovnanie s obrázkom na jeho pokožke celkom stačí. Vďaka slabému svetlu pouličnej lampy vidím, že obidva vzory vyzerajú rovnako. Mužovo ľavé plece zdobí okrúhle polynézske tetovanie v sýto čiernej farbe, v strede sa vyníma zložitá zamračená tvár príslušníka kmeňa. Z okrajov sa rozprestierajú štylizované krídla, jedno sa ťahá po mužovej lopatke, druhé po ľavej stranejeho hrude. Všetko je fľakaté od krvi.

Obrázok súhlasí. Mám toho správneho.

Tep na krku mu stále bije, hoci veľmi slabo, čo ma upokojí. Nenastanú nijaké problémy. Prácu treba urobiť, kým je telo ešte teplé. Keď mŕtvola vychladne, pokožka stuhne a mäso stvrdne. Potom je práca ťažšia a ja si nemôžem dovoliť chyby. Samozrejme, sťahovať kožu zo žijúceho tela znamená oveľa viac krvi. Mne však krv neprekáža.

Môj batoh leží obďaleč, ostal tam pri ťahaní chlapa do kríkov. Bolo to celkom ľahké - malý parčík je v tomto čase opustený. Stačil jeden úder do temena a klesol na kolená. Nijaký zvuk. Nijaký rozruch. Nijakí svedkovia. Bolo jasné, že tadiaľto sa bude vracať z nočného klubu, stačilo ho sledovať. Ľudia sú strašne hlúpi. Nemal nijaké podozrenie, ani keď ma videl blížiť sa so zaťatou päsťou. Vzápätí sa rozstrekla po zemi jeho krv z rany na spánku. Prvý krok prebehol mimoriadne uspokojivo.