V jej byte žije muž, ktorého nikdy nestretla.Úspešná finančníčka Liana sa po získaní lukratívnej ponuky rozhodne odísť do hlavného mesta a prenajať svoj byt na niekoľko dní v týždni podnájomníkovi. Keď sa ona po celom týždni vracia domov, on z bytu na víkend odchádza. Žijú na jednom mieste, ale nikdy sa nestretnú.

Keď však on poruší jedno z dohodnutých pravidiel, Liana mu napíše nahnevaný odkaz. Cudzí spolubývajúci jej odpíše. Farebné stickery sa po pár týždňoch zmenia na dlhé osobné listy a dvaja neznámi si začnú byť bližší, než by sa im obom páčilo. Prečo ich to cez listy k sebe tak ťahá? A aké tajomstvá skrýva ich minulosť?

Keď po roku príde čas odovzdať si kľúče, budú sa musieť konečne pozrieť jeden druhému do tváre a nájsť odpoveď na dôležitú otázku. Dá sa zamilovať do niekoho, koho ste nikdy nestretli? Alebo je to celé úplne inak?

Román CUDZINEC Z PAPIERA autorka zverejnila na internete ešte v roku 2018. Za pár mesiacov sa z neho stal fenomén a prečítalo si ho viac ako 10 000 čitateľov. Po nadšených reakciách a žiadostiach o papierovú formu teraz príbeh vychádza aj ako tlačená kniha.

Ukážka z knihy:

Preklínala som sa za ten inzerát. Alebo skôr jeho? Odkedy sa nasťahoval do môjho bytu, nič nebolo tak, ako predtým. Namrzená som si vzala zo stola jeden sýto ružový sticker a nalepila som ho priamo doprostred mojej vysokej dubovej knižnice.

„Nedotýkať sa!!! Tak sme sa predsa dohodli. Alebo to nebolo dosť jasné?!“ napísala som naň. Vedela som, že si ten lístok nájde hneď v pondelok, keď sa znovu vráti a ja tu už nebudem. Potom som knihu vyloženú na stole vložila naspäť na jej presne určené miesto v knižnici. Nežne som pohladila jej chrbát a spomenula si na príbeh, ktorý rozprávala. Kútiky úst sa mi znovu zdvihli jemne nahor.

Hneď ako som vybavila túto neodkladnú povinnosť, konečne som zo seba zhodila sako a kabelku som uložila starostlivo na komodu v chodbe. Veď čo spraví manažérka workoholička ako prvé, keď príde po celom týždni domov z iného mesta? Keď má za sebou 150 kilometrov za volantom a žiadny obed ani večeru? Samozrejme, ide upratať knihu do knižnice a napíše svojmu nájomníkovi podráždený odkaz.

Keď som sa konečne trochu upokojila a prestala po byte behať ako lev v klietke s úmyslom zistiť, čo všetko ešte mohol presunúť bez môjho povolenia, otvorila som chladničku a bezradne zistila, že v nej zasa nemám žiadne zásoby. Ešte stále som nebola prezlečená, no zároveň som ešte stále bola hladná. Vzala som teda do ruky telefón a otvorila Messenger.