Francúzska revolúcia patrí bezpochyby medzi kľúčové udalosti moderných európskych dejín; vytvorila symbolický zlom, prah medzi spoločnosťou preindustriálne, tradičné a spoločnosťou "moderné". Do interpretáciou revolúcie sa premietla vôbec otázka smerovanie, pokroku, kontinuity či diskontinuity historického "procesu", v ktorom sa Francúzska revolúcia náhle zjavila ako akási historická križovatka. Máloktorý filozof, historik, mysliteľ či literát 19. storočia sa k nej staval ľahostajne. A 20. storočia jej dalo nový zmysel, najmä po sovietskej revolúcii v roku 1917 a po zmenách, ktoré priniesol rok 1989. Jednotlivé fázy Revolúcia sa každopádne stali predobrazom postojov a ideí v historiografii, ale aj postojov politických. Neboli len fázami jednej dejinné udalosti, ale paradigmatickými situáciami - modely, ktoré uľahčovali orientáciu a uchopenie politickej a sociálnej situácie v pohyblivej "modernej" spoločnosti s jej zvratmi a revolúciami.