Strhujúce rozprávanie o nekorunovaných kráľoch Sicílie sleduje tri generácie známej talianskej dynastie Floriovcov od ich skromných začiatkov, cez budovanie obchodného impéria až na vrchol prísnej hierarchie uzavretej sicílskej spoločnosti.
Paolo a Ignazio Floriovci odchádzajú po ničivom zemetrasení z Bagnary do Palerma s túžbou uskutočniť svoj sen o lepšom živote. V sicílskom mestečku si spolu otvoria obchodík s korením. Po Paolovej predčasnej smrti vedenie preberie Ignazio a v priebehu desiatich rokov dokáže strojnásobiť jeho hodnotu. Do tajov úspešného podnikania zaúča aj Paolovho syna Vincenza.
Od začiatku 19. storočia až do polovice 20. storočia prevzala postupne rodina Floriovcov vládu nad Sicíliou. Cieľavedomí, ambiciózni a dôvtipní Floriovci boli odhodlaní stať sa bohatšími a mocnejšími než ktokoľvek iný. Príbeh o vizionárstve, obchodnom talente, dravosti, železnej vôli, ale aj neústupčivosti Floriovcov však odkrýva aj odvrátenú stranu úspechu: závisť, intrigy, frustráciu a obety v osobnom živote. Napriek všetkému sú však Floriovci odhodlaní prekonať všetky prekážky a dosiahnuť viac, než len to, čo im nadelil osud - nech to stojí čokoľvek.

Ukážka z knihy:

Nasledujúcu nedeľu sa na večernej omši v Kostole svätého Dominika podarí Vincenzovi sadnúť si za Isabellu Pillitteriovú.

Vyhne sa povinnosti sprevádzať matku na rannej omši v Kostole Panny Márie La Nová. Giuseppina je teraz neznesiteľná, stále sa ho pýta, čo robí a kam ide. Vincenzo radšej ostáva s Ignaziom, ktorý naňho len dozerá vážnymi očami.

Čo však na tom záleží? Pre jeden pohľad Isabelliných mačacích očí znesie aj matkinu neodbytnosť a ujov nemý nesúhlas.

Isabella má mramorovobielu pleť kontrastujúcu s čiernymi vlasmi. Akoby z nej cítil teplo, vôňu púdru. Príťažlivosť je taká mocná, až si predstavuje, že prstami cíti tep modrej krčnej žily, skrytej pod golierom.

Sníva sa mu, že ju vidí oblečenú v hodvábe: v prepychových šatách s hlbokým výstrihom, vyzrádzajúcim plné poprsie. Predstavuje si, že sa toho hodvábu dotýka, že cíti blízkosť jej tela. A potom prejde dole k...

Tvár si zakryje rukami.

To je ona, pochopil to, žena, ktorá ho môže pripraviť o rozum.

Po omši sa vrhne dopredu, aby sa ocitol oproti nej.

Isabella je drobná, a tak musí zdvihnúť hlavu. Mierne zvraští obočie v tichej otázke.

V tej chvíli niet čo povedať.

Vincenzo si odkašle a pustí ju pred seba. „Prosím,“ zašepká hlbokým hlasom. Nevie, odkiaľ sa vzal. Vtom sa dievča rozosmeje a preňho je to ten najkrajší zvuk na svete.

Isabella mu chce poďakovať, ale matka ju odtiahne preč. „Čo to stváraš? Ideme!“