Román o krásnych knihách, ich čitateľoch a malebnom mestečku na juhu Francúzska.

Natália a Nathan majú dve dospelé deti a sú vo veku, kedy uvažujú o začiatku novej životnej etapy. Rozhodnú sa, že opustia Paríž a vydajú sa do pôvabného stredovekého mestečka Uzѐs na juhu Francúzska. Natália tam objaví malé kníhkupectvo, ktoré ju očarí natoľko, že sa rozhodne splniť si svoj dávny sen. Kúpi si ho a konečne môže naplno tráviť čas so svojimi milovanými knihami a ich čitateľmi. Vďaka svojej láskavosti, empatii a pozitívnemu prístupu k životu si Natália veľmi rýchlo získava srdcia návštevníkov obchodíka a postupne sa stávajú jej priateľmi. A tak toto pôvabné miesto plné úžasných kníh ožíva skutočnými príbehmi Natáliiných zákazníkov - či už je to mladučká Cloé s problematickým vzťahom s prísnymi rodičmi, neúnavný cestovateľ Filip, slepý legionár Tarik či poštár Arthur, snívajúci o živote herca...

Dobrá kniha je balzamom na dušu a liekom na rôzne neduhy a Natália vie odporučiť tú pravú na každý z nich. Nie nadarmo sa vo Francúzsku hovorí "joie de vivre".

Ukážka z knihy:

Často pozorujem, že moja energia závisí od môjho okolia. Som ako hubka, ktorá nasáva dobrú alebo zlú náladu tých, ktorí sú mi blízki.

Som veľmi citlivá na hnevlivé slová, zvýšený tón, ale, naopak, úsmev a úprimný smiech oplácam ako prvá.

Niekedy trochu ľutujem, že mi chýba samostatnosť a odolnosť voči vplyvu negatívnej energie, ale keďže sa dokážem rýchlo vzchopiť, radšej chcem zostať citlivá, než by som si mala vytvárať brnenie na svoju ochranu. Bastien ma však úplne vyviedol z rovnováhy.

Nikdy sa o tom nedozvedel, ale naozaj len málokedy som bola v prítomnosti muža taká zmätená, ako to bolo v jeho prípade. A to do tej miery, až som pocítila vlastnú zraniteľnosť.

Myslím si, že každý z nás má auru, ktorá nás obklopuje a sprevádza. Vytvára akési citlivé, ale neviditeľné telo, ktoré pri stretnutí prijíma prvé signály, vníma pohladenie od niekoho v okolí, ale aj jeho tiene.

Keď Bastien vošiel do kníhkupectva, bola som práve s Helenou. Chvíľu sa len tak prechádzal medzi knihami, akože niečo hľadá, aby mi doprial čas ukončiť rozhovor, ktorý sme s Helenou viedli.

Zachvela som sa, a to napriek tomu, že som sa jeho smerom ani nepozrela.

Mal tajuplne krehkú tvár anjela.