Dojímavá, zábavná, hrejivá aj srdcervúca - taká je cesta dvanásťročnej Kojotky Sunriseovej a jej otca Rodea, ktorí križujú Severnú Ameriku v školskom autobuse zmenenom na čosi ako obytný príves. Aj keď pôsobia dosť excentricky a ich životný štýl budí v ľuďoch predsudky, v skutočnosti je to len ich spôsob, ako utiecť pred tragédiou, ktorá ich pred piatimi rokmi zasiahla. Správa od starej mamy, ktorej Kojotka pravidelne telefonuje, však spustí lavínu udalostí, vďaka ktorým sa otec s dcérou konečne vydajú v ústrety svojim bolestivým spomienkam. Cestou stretnú nových priateľov a tí im pomôžu prísť včas do cieľa a zachrániť kúsky spomienok, vďaka ktorým sa obaja konečne dokážu začať vyrovnávať so svojím smútkom. Krásne napísané a plné životných právd a ostrovtipných postrehov. Dej plynie svižne, niektoré zápletky majú síce trošku repetetívny charakter - všetko ide fajn, vzápätí sa to dosť výrazne pokazí, ale v ďalšom okamihu sa nájde riešenie - , no nevadí to, pretože tieto situácie sú potvrdením pravdu, že na svete sa vždy nájde kopa dobrých ľudí ochotných pomôcť. Obávam sa, že táto knižka si nenájde v našich končinách také veľké publikum, aké by si zaslúžila, ale aj tak som rada, že vôbec vyšla v preklade. Ak na ňu náhodou natrafíte, dajte jej šancu. Je to čítanie, ktoré pohladí a postavy sa rýchlo stanú priateľmi, na ktorých nezabudnete.