Luna má dve deti, ktoré vychovávajú viac jej rodičia ako ona, ale Luna to považuje za samozrejmosť či láskavosť pre nich, aby vraj mali životnú náplň na dôchodku a užili si vnúčatá. Nepozná učiteľov ani rodičov spolužiakov svojich dcér, trávi s nimi málo času a viac spoločných zážitkov má s kamarátkou či s kolegami ako s rodinou, no neprekáža jej to. Je rozvedená, vychutnáva si vzťah s priateľom Noelom, miluje pohodlie, žúry a tvrdí, že v tridsaťpäťke sa predsa zábava nekončí.

No kým si konečne všimne, aké filmy či jedlo majú jej dcéry rady a že láska s Noelom má vážne trhliny, môže byť neskoro. Lunin nekonečný egoizmus, absencia empatie, materskej starostlivosti, prenášanie povinností aj zodpovednosti na iných i bezohľadnosť voči nejbližším sa jej vrátia, keď to najmenej čaká.
Pochopí, čo je v živote skutočne dôležité?