Rozhovory s Martinom M. Šimečkom

“Slovensko je stále krajina na tekutých pieskoch. Spoločnosť väčšinovo nie je ustálená, hodnotovo ukotvená, je v neustálom mentálnom pohybe a nevieme, kam to vyústi,” tvrdí Martin M. Šimečka v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom. Spomienkami na detstvo v rodine komunistami prenasledovaného disidenta a mladosť strávenú v spoločnosti československej intelektuálnej elity približuje udalosti, ktoré formovali Slovensko. S dokonale pripraveným Jánom Štrasserom spomínajú aj na rok 1968, normalizáciu, pozadie Nežnej revolúcie a rozpad Československa, roky mečiarizmu a Ficových vlád a napokon na dva roky pandémie a vlády Igora Matoviča. Posledná kapitola je venovaná parlamentným voľbám v roku 2023.

Nie je to kniha len o Martinovi M. Šimečkovi, ale kniha o krajine, ktorá napriek bohatým skúsenostiam s totalitnými režimami opäť stojí na rázcestí a váha, ktorým smerom sa vydať.

Martin M. Šimečka dostáva množstvo prívlastkov. Je známy ako jeden z najvýraznejších slovenských intelektuálov, ale tiež ako spisovateľ, disident, novinár, redaktor, komentátor, bežec, cestovateľ, tulák. Hovorí, že bol zakázaným autorom ešte predtým ako napísal prvú knihu. Časť roka trávi pravidelne na samote na Muránskej planine, časť roka medzi stredoeurópskou intelektuálnou elitou.

Ukážka z knihy: 

Ako vyzerala tvoja vojenčina v Košiciach?

Bol som zaradený do útvaru, ktorý strážil vojenské letisko. Môj tréner z Interu Karol Petôcz mal v atletickom oddiele kamaráta trénera Štefana Abošiho a ten mi vybavil, že som dvakrát do týždňa mohol trénovať v ich telocvični. Aspoň na chvíľu som mohol vypadnúť z kasární. Po šiestich mesiacoch ma prevelili na Vysokú vojenskú leteckú školu SNP, kde som pôsobil v chemickom laboratóriu. V kasárňach tej školy bol voľnejší režim ako v strážnom útvare, keďže tam boli ubytovaní aj rôzni technici a budúci vojenskí piloti. Takže takmer každý deň som sa poobede vrátil zo služby v laboratóriu a mohol som ísť behať.