Asi som jedna z posledných čitateľských duší, ktorá tento príbeh nečítala. Mišku Ries zaraďujem medzi moje obľúbené SK autorky. Pri každej knihe ma vie prekvapiť a ani tu tomu inak nebolo, no najmä vie vo mne vyvolať celú škálu emócií. Takže ani toto nie je žiadne oddychové čítanie, ale čítanie plné emócií. Pri tomto príbehu si nejeden čitateľ uvedomí, čo všetko berieme vo svojom živote ako samozrejmosť. Príbeh Bašky a jej súredencov je smutný, nespravodlivý, no najmä plný bolesti. Ale je aj plný odvahy, súrodeneckej lásky, pomoci, odpustenia či tej skutočnej lásky. Bašku som vnímala od samého začiatku, že bola viac než len staršia sestra, robila vždy viac všetkého, ako mala. Jej detstvo ani detstvom nebolo. Pri čítaní jej príbehu mi napadlo slovo nespravodlivosť. Napriek všetkému, čo Baška zažila, tak sa nikdy nevzdávala a stále bojovala. Možno nie všetky jej rozhodnutia boli správne, nad niektorými môžeme polemizovať dlhé hodiny a prídeme, len k tomu, že robila len to, čo vtedy považovala za správne. Už vo veľmi mladom veku musela dospieť. A Baška a Matej, môžeme to nazvať čistou laákou, ktorá sa len tak nevidí. Láskou, ktorá pomaly silnela a kvitla. Možno mohla Baška vyriešiť všetko jedným priznaním sa niekomu dospelému. Ale neviem, čo by som robila na jej mieste ja, keby som poznala len to, čo poznala ona. Tu som si uvedomila, že Baška nadovšetko ľúbila svojich súrodencov aj napriek tomu, že vedela, komu ubliíži. Napriek tomu ostala Baška pre mňa stále silnou hrdinkou a neskôr aj silnou ženou. Rozhodne si prečítajte tento príbeh. Je tam celá škála emócií, ktorá s vami zatrasie.

Knihu som objednala v predpredaji a nemohla som sa jej dočkať. Musím konštatovať, že splnila moje očakávania, príbeh ponúka priestor na zamyslenie sa, pobavenie, dáku tu slzičku, ale hlavne ma tak vtiahol, že som sa nemohla od nej odtrhnúť, stále som potrebovala vedieť čo príde ďalej. Autorka znova nesklamala, knihu odporúčam.