Limitovanú verziu nájdete tu

Na jeseň 2008 rozohral detektív Krauz špionážno-detektívnu hru netušiac, kedy a ako sa skončí. Čakal na odozvu z Viedne, čakal a premýšľal ako pomôcť demotivovanému kolegovi hnijúcemu v kúte kancelárie. Riešenie prišlo samé od seba - šéf oddelenia ich poslal preveriť bizarný nález mŕtvoly mladého dievčaťa visiaceho na strome. Chosé sa potešil, okamžite sa chopil iniciatívy. Čokoľvek mu bolo odrazu dobré, len aby sa nemusel rýpať v starých Krauzových prípadoch. Konečne normálnu vraždu si vzal za svoju a vrhol sa do vyšetrovania, hoci nikomu nebolo jasné, či ide o vraždu, samovraždu alebo iba o nehodu. Chosému to bolo jedno, mal svoj prípad, mal svoju verziu a neochvejné presvedčenie, že krásnu Grétu niekto zavraždil. Už po dvoch dňoch, keď detektívi zistili, že Burger s Hanzelom vyšetrujú tri roky starú vraždu podobného dievčaťa, prestali si z Chosého robiť žarty a celá kancelária stoštyridsaťjeden pristúpila k vyšetrovaniu s patričnou vážnosťou. Nitky spájajúce dve vraždy mladých krásnych dievčat s trojročným odstupom sa začínajú preplietať a ani jeden detektív nevie, kde sa skrýva zákerný vrah.

Ukážka z knihy: 

Lengyel. Listoval v poznámkach, prehadzoval strany, vracal sa na začiatok, vysvetľoval, čo s čím súvisí.

Burger s Hanzelom mlčali, občas im poskočilo obočie, občas si vymenili veľavravné pohľady. Krauz ich po očku pozoroval, bol si istý, že tí dvaja niečo kujú.

„Takže všetky tie záhady som zosumarizoval a vyšiel mi celkom slušný zoznam. Z pitvy vyplynulo, že bola obesená aj nebola obesená..."

„To sa dá ako?"

„Váňa, neskáč mi do reči, všetko sa dozvieš. Bola aj nebola, visela na šále, aj väzy jej zlomil, ale nebolo to cielené ako samovražda obesením, došlo k tomu pri páde, keď sa koniec šálu zachytil o konár. Horšie to bolo pod šálom..."

Niekto zaklopal. Nevošiel — jasné, prichádza votrelec, určite nie šéf.

„Ďalej," zahulákal Kuky.

„Nazdar, ja som kolega z jednotky, nesiem fotodokumentáciu. Technik vás pozdravuje, makal na tom celú noc, skončil pred chvíľou a ponáhľal sa domov, aj tak robil nadčas. Keď sa vám to nebude páčiť, máte mu... nepovedal, čo presne, že vraj viete. Kto z vás je Chosé? Sem podpis a prajem veľa šťastia."

„Je tam aj pitva?"

„Všetko, veď preto na tom robil až do rána."

Až keď sa presvedčil, podpísal doručovaciu knihu. Zalistoval vo fotodokumentácii, rozdelil ju na pitvu a obhliadku miesta činu, urobil kôpku pre vyšetrovateľa, po jednom výtlačku nechal na stole pre nich.

„Výborne, máme foto, takže všetko, čo poviem, môžete konfrontovať aj s obrazovým materiálom. Povedal som, že horšie to bolo pod šálom, doktor tam našiel stopy hrdúsenia, sú tam stopy po prstoch, dokonca celej dlani."

Burger sa načiahol, vzal si dokumentáciu z pitvy, listoval, prikyvoval.

„To je príčina smrti?"

„Nie, Edko, hrdúsenie nebolo takej intenzity, aby jej zlomil jazylku, a ani netrvalo tak dlho, aby sa udusila. Hrdúsenie tam bolo, ale menšej intenzity."

„Naznačené hrdúsenie? Zaujímavé," brblal si pod nos najstarší detektív. „Pokračuj."