Existuje život bez bolesti chrbta či nôh? Dá sa dosiahnuť bez liekov? Je potrebné zranenia vždy fixovať alebo ich niekedy treba radšej rozhýbať? Existuje správne držanie tela? Čo znamená byť silný? Musíme byť všetci športovcami? Delí nás od pohybu len lepšie manažovanie času? Pohyb je naozaj liek a tá najlepšia zdravotná prevencia proti chorobám dnešnej doby, hovorí kondičný tréner Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. V rozhovore s reportérom Denníka N Michalom Červeným odpovedá odborným a pritom jednoduchým spôsobom na tie najdôležitejšie a najčastejšie kladené otázky, ktoré sa vyskytujú v rámci cvičenia, tréningov, diagnostiky a využitia nových technológií. Cviky vám predstavia v samostatnej kapitole s fotografiami Tomáša Benedikoviča.

O autoroch:

Michal Červený (1990)

Vyštudoval žurnalistiku v Bratislave. Pracoval vo viacerých športových redakciách (osporte.sk, SITA, Pluska). Po odchode z denníka SME spoluzakladal Športinak.sk. V Denníku N pracuje od januára 2017. Je spoluautorom autobiografie Mateja Tótha Odchýlka (2018) a knihy rozhovorov Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku s Milanom Sedliakom (2020). V roku 2020 mu vyšla aj rozprávková kniha Príhody psíka Huga.

Mgr. Tomáš Mihalík, PhD. (1981)

Absolvent magisterského a doktorandského štúdia so špecializáciou kondičný tréner na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Reprezentant v jachtingu, športový nadšenec a večný študent. Tri roky pôsobil v USA ako kondičný tréner tenistov, medzi inými spolupracoval aj s bývalou svetovou jednotkou Lleytonom Hewittom. Dnes sa venuje vrcholovým športovcom aj bežnej populácii v oblasti zlepšenia výkonu, zdravia a rekondície po zraneniach. Silový a kondičný tréner, spoluzakladateľ a spolumajiteľ tréningovo-rehabilitačného centra Health & Performance.

Ukážka z knihy: 

Adela, nedostávate otázky, prečo cvičíte, veď ste predsa chudá?

Áno, aj keď kedysi toho bolo viac, mám pocit, že povedomie ľudí sa odvtedy posunulo. Dostávala som otázky, načo cvičím a keď som mala naozaj nervy, tak som ľuďom odpovedala, že cvičím, aby som nevyzerala ako oni. To však bolo v období, keď som bola veľmi nepríjemná, teraz som už láskavý človek. Vždy som to chápala tak, že telo má byť pevné a vyzerá hrozne, keď je človek chudý, zvädnutý a atrofovaný.

Tomáš, čo je to atrofia?

Je to opak budovania svalov, čiže strata svalovej hmoty starnutím. Po štyridsiatke začíname strácať zo svalovej hmoty niekoľko percent každú dekádu. Je to reakcia na nepohyb.

Adela, aká bola vaša motivácia začať cvičiť?

Mala som za sebou náročný rozchod s frajerom, tak som išla do fitka. Inak, som prekvapená, že som to vydržala robiť viac ako dvadsať rokov, pričom v iných veciach zvyknem fungovať skôr hurá systémom. Myslím si, že to je aj vďaka tomu, ako sa cítim po odbornej a ľudskej stránke v rukách Tomáša a jeho družiny.

Cvičiť som začala v období, keď som sa začala viac objavovať v televízii a vnímala som, že moje telo je aj môj pracovný nástroj. Bolo to obdobie, keď ľudia vo veľkom riešili, ako dobre vyzerať. Pumpovali sa, pripichávali si, aby lepšie vyzerali. Aj ja som chcela lepšie vyzerať, no zároveň som vnímala aj zdravotný rozmer - v našej rodine sa často vyskytujú problémy s krížami, vždy som na to bola náchylná.