O spisovateľovi Jaroslavovi Durychovi sa často pripomína, že to bol nezmieriteľný polemík a militantné zástanca náboženstva, ktorý svojich protivníkov bezohľadne kritizoval a ironizoval. Tiež je pre neho príznačné, že z jeho diela, hlavne z jeho historických próz, pevne utkvívají v pamäti čitateľov výjavy hrôzy a desu, ktoré Durych doviedol zobraziť nadmieru pôsobivo. Z mnohých literárněkritických portrétov vychádza Durych ako človek s netolerantný bojovnú povahou a spisovateľ so záľubou v líčení násilia. A aj keď táto osobná charakteristika určite nie je úplná, môže nás nad ňou napadnúť otázka: Aký bol Jaroslav Durych v súkromí? Ako sa správal k manželke a deťom? Na tieto otázky by mal poskytnúť odpoveď náš výbor zo súkromných listov, ktoré Jaroslav Durych písal svojim najbližším: manželke, dcéram, synovi, svokru. Tieto dochované listy ukazujú, že autor infernálních historických výjavov a bojovný publicista bol v súkromí citlivým človekom so záujmom o svojich blízkych a ich "obyčajné" životy.