Dvojičky Danka a Janka Botkové sú navlas rovnaké, a tak keď sa Janka pozrie do zrkadla, nie je si istá, či vidí seba alebo sestru Danku a keď sa Danka pozrie na Janku, nevie naisto, či vidí sestru alebo seba v zrkadle. Okrem toho sú ako ostatné deti a zo všetkého najradšej majú rozprávky. Ich veselé i poučné príbehy sú vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej ešte čarovnejšie. Kniha patrí k ozajstným slovenským „bestsellerom“, veď rok čo rok na nej odrastajú takmer všetci prví samostatní čitatelia.

Ukážka z knihy: 

„Bolo jedno dievčatko. Otca nemalo doma, povrávalo sa o ňom, že je medzi partizánmi. A jedného dňa sa mu stratila aj mamka.“

„Ako sa mohla stratiť, veď mamka je veľká!“

„To boli vtedy také časy,“ vzdychla si stará mama. „Prikvitli v noci, odvliekli človeka, stratil sa ako kvapka z dlane. Vojna je taká - bodaj by ste ju nikdy nepoznali.“

„A to dievčatko? Čo sa s ním stalo?“

„Dievčatko si vzala k sebe teta. Mala dvoje svojich detí, ale vzala si aj túto sirôtku. Veď sme ľudia, i cudzieho pritúlime, nie by z rodiny. Lenže dievčatko bolo dáke čudné. Hrať sa s deťmi pohralo, no o chvíľu už sedelo schúlené v kútiku.

„Čo ti je?“ spytujú sa deti.

„Zima mi je.“

„Veďže netáraj, slniečko svieti!“

Dievčatko pozrelo na oblohu a zasmialo sa: „Naozaj, slniečko“ a znovu sa začalo hrať.