Detektív tchor Hektor priletel až do ďalekej Austrálie na naliehavé pozvanie tamojších zvierat. O tomto svetadiele toho pramálo vedel, no rýchlo si všetko potrebné naštudoval a s odhodlaním sa pustil do odhaľovania zlomyseľných páchateľov. Vďaka svojim neomylným vyšetrovacím metódam vyriešil prípady uslintaného zúrivca, poškodeného klamára, nenapraviteľného surovca, čudného únosu či nebezpečného uhryznutia. A keby len tie! Závažných zločinov, ktoré trápili austrálske zvieratá, bolo ešte viac. Dozviete sa o nich v ďalšej knižke s obľúbeným zvieracím detektívom.

Dana Hlavatá (1957) vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Písaniu pre deti i pre dospelých sa venuje od štrnástich rokov. Publikovala v rozličných novinách a časopisoch. Dvadsaťpäť rokov pracovala ako dramaturgička v RTVS. Venovala sa detskej televíznej tvorbe, vedomostným súťažiam a publicistike. Dosiaľ jej vyšlo 70 knižiek, z toho 29 pre deti. Odmalička maľuje, pričom používa rozmanité výtvarné techniky. Mala aj niekoľko výstav. Jej srdcovou záležitosťou je však už vyše 50 rokov písanie knižiek pre tých najmenších, ale aj pre staršie deti. Za svoju literárnu tvorbu získala veľa ocenení doma aj v zahraničí. Je mamou dvoch synov a starou mamou sedemročnej Emky a trojročného Mirka.

Ukážka z knihy: 

„Klokan, videl si ho?“ ozvala sa ustráchaná červená kengura.

„Koho?" spýtal sa samec samičky a ďalej spásal trávu, ani hlavu nedvihol. „A už som ti stokrát hovoril, aby si ma neoslovovala klokan. Som kengura. Klokan bol môj starý otec, tak sa vtedy kengurám hovorilo."

„Akože koho? Naše mláďa!" Kengura na poznámku o klokanoch nezareagovala. Nemala čas. Triasla sa od hrôzy. Silným chvostom a zadnými končatinami sa podopierala o zem. Predné, oveľa slabšie, na ktorých mala päť prstov, jej len tak viseli a nebola schopná vložiť si nimi ani bylinu či list do papuľky.

Samček nazrel kengure do vaku. Trčala z neho hlava ich odrasteného mláďaťa. Spalo.

„Veď je tu."

„No kde máme druhé?! Stratilo sa! Niekto nám ho uniesol!" bedákala samička.

„Robíš z komára somára, milá moja. No ak inak nedáš, počkaj, kým dojem, a potom ho spolu pôjdeme hľadať, dobre?" ledabolo odvetil samec a ďalej prežúval.