Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciamitak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.

Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie - Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.

Ukážka z knihy:

Mária bola najchýrnejšou naprávačkou kostí a bylinkárkou v celom okolí. Pomohla už toľkým, že občas sa stalo, že jej pred domom stálo i niekoľko ľudí naraz. Niekto sa odvďačil peniazmi, iný fazuľou či makom. A ona bola vďačná za všetko.

Vyzliekla mu košeľu a skúmavo rukami prechádzala od krku cez plece až po zápästie.

„Kosť máš vyskočenú. Vydržíš? Bude to bolieť iba chvíľu, ale ak si chlap, zvládneš."

Vavrín sa nadýchol a bez toho. aby sa mohol pripraviť na to, čo ho čaká. Mária mu rameno pevným overeným pohybom chytila a prudko nim trhla. Kosť hnusne zapraskala a Vavrín zreval takou silou, ako ešte nikdy predtým. Oči mu zaliali slzy a ruka mu ostala visieť vo vzduchu. Bál sa s ňou pohnúť.

„No ako? Dobre?“

„Neviem, je to príšerná bolesť.“

„Polož si ruku. neboj sa.“

Vavrín v tej chvíli pôsobil ako malé bezbranné dieťa, nie ako devätnásťročný mladý muž, ktorý ešte pred niekoľkými hodinami skúmal ženské telo. Ruku však po chvíli váhania opatrne zložil pohybom, ktorého ešte ráno nebol schopný. Na Máriu Gabčíkovú sa pozrel s veľkou vďakou. Povzbudivo ho potľapkala po zdravom pleci a s vdakou prijala fľašku ľanového oleja a vrecúško plné bôbu.

„Pevné zdravie. Mária. Dúfam, že sa najbližšie uvidíme pri príjemnejšej udalosti." stisol jej Michal ruku na rozlúčku.

Vavrín sa v najbližších mesiacoch rodičom nevzoprel v ničom. Väčšinu svojho času trávil doma. pomáhal na gazdovstve a vyhýbal sa dokonca aj muzikám. Upokojil sa. Mal pocit, že v tú noc, keď sa stalo toľko zásadných udalostí, akosi sklamal - sám seba aj rodičov.