Krásne náučne spracovaná kniha, vychádzajúca z 9. nemeckého vydania, popisuje jednotlivé kroky výcviku obedience, ktorý je vhodný pre psy všetkých plemien, rôznej povahy a veku. V slovenskom preklade, pôvodne anglické slovo "obedience", znamená poslušnosť alebo ovládateľnosť. Naučiť psa dokonalej poslušnosti býva pre jeho majiteľa často veľký problém. Ten je možné vyriešiť formou cieľavedomého pozitívneho tréningu, pri ktorom sa kladie zvláštny dôraz na vzájomný vzťah medzi psom a majiteľom. V knihe sú podrobne popísané rôzne spôsoby nácviku konkrétneho cviku, ktorý sa v obedience vykonáva - ide o povely "sadni", "ľahni", "ku mne", "zostaň", zaujatie základného postoja, privolanie, chôdza pri nohe na vôdzke i bez nej, vyslanie psa do určitého smeru a do určitého priestoru, aportovanie, zdolanie prekážky a rozlišovanie predmetov podľa pachu. Veľkou prednosťou tejto knihy je, že ju môže využiť naozaj každý a to kdekoľvek a kedykoľvek. Ten, kto má chuť obedience ešte viac vycibriť, môže k tomu absolvovať kurzy na cvičisku. Pre porozumenie výcviku sú neoceniteľné fotografie, ktoré autorka do knihy zaradila s veľkým citom a jasným zámerom čitateľovi vysvetliť všetko, tak povediac, po lopate.

Ukážka z knihy: 

Základom je učenie - od začiatku s motiváciou
Bez základných znalostí teórie učenia sa nezaobíde nikto, kto chce pracovať so svojím psom (presnejšie povedané nikto, kto čo i len psa vlastní). Nezáleží na tom, aký povel má pes splniť - najprv mu musí porozumieť. Toto platí rovnako pre bežné povely ako aj pre triky a úlohy pri výcviku obedience. Dôležitú úlohu pritom zohráva mnoho faktorov.

Z pohľadu majiteľa psa je nevýhodou, že pes sa učí vlastne stále - bez ohľadu na to, či si to jeho pán práve uvedomuje, alebo nie. Pre lepšie pochopenie toho, ako sa pes správa, je preto dobré poznať niektoré základné pravidlá učenia.

Motivácia: Podnet pri každej činnosti

Psy sú egoisti: Robia to, čo sa im vyplatí (teda čo uspokojí ich potrebu dôležitých vecí) alebo to, čo im pomôže vyhnúť sa nepríjemnostiam. Pre psa je dôležité napríklad jedlo, sexuálny partner, hra, náklonnosť. Z toho sa dá niečo kontrolovať lepšie, niečo horšie. Svojho psa môžete kŕmiť z misky, alebo mu ponúknuť časť dennej kŕmnej dávky ako odmenu za splnenie rôznych úloh. Pre psa je odmenou aj to, keď sa s ním hráte alebo ho hladkáte, avšak mnohé psy sú voči telesnému kontaktu počas „práce“, keď sa musia sústrediť, skôr neprístupné. Často sa stáva, že psovod chce svojho psa pohladkať v momente, keď zaujíma základnú pozíciu, ale väčšina psov sa v takom prípade cíti psovodom skôr ohrozená ako odmenená.

Dávajú to najavo charakteristickými signálmi, napr. odvracajú hlavu, olizujú si nos a žmurkajú (pozrite si k tomu odporúčanú literatúru).

Pri tréningu používajte teda ako motiváciu a odmenu radšej krmivo a hračku, vyhnite sa „odmeňovaniu dotykom“.