V kolóniách nastáva nová éra slobody. Akú má však nádej na nezávislosť pravá anglická lady? Lady Elisabeth Liberty Lawsonová má takmer všetko, čo by si žena jej postavenia mohla želať. Je dcérou britského viceguvernéra Virgínskej kolónie a miláčikom vyberanej spoločnosti tejto drsnej krajiny. Okrem toho ju čaká výhodné manželstvo. Na tom, že jej nastávajúci je nehanebník a ich vzťahu chýba láska, až tak nezáleží alebo si to aspoň nahovára. Jej život síce pôsobí usporiadane, ale koloniálny Williamsburg je ako sud s pušným prachom, čo onedlho vyletí do vzduchu. Bratranec jej snúbenca Noble Rynallt nosí v srdci povstalecký zápal. Tí, ktorí majú dočinenia s britskou šľachtou, sú podozriví zo špionáže a Liberty čoskoro zistí, že stojí pred strašnou voľbou. Zostane verná svojim anglickým koreňom? Alebo sa pridá k Nobleovi a radikálnym revolucionárom?

Nový román Laury Frantzovej vďaka svojim detailným historickým opisom čitateľa doslova vtiahne na miesto a do obdobia, v ktorom sa príbeh odvíja. Je popretkávaný výjavmi, zvukmi, vôňami a atmosférou koloniálnej Ameriky v roku 1775. A ten príbeh! Vzťah, ktorý sa rodí medzi Liberty (Elisabeth) a Nobleom, čitateľovi vyrazí dych a spôsobí zimomriavky na celom tele. Vďaka rôznym nebezpečným situáciám, podvodom a prekvapujúcim udalostiam dej neustále napreduje a vyvoláva otázky, ako sa to skončí.

Obľúbená autorka historických románov Laura Frantzová prichádza s napínavým príbehom o láske, zrade a nových začiatkoch. Znova očarúva čitateľov historickej beletrie svojím citom pre detail a schopnosťou vytvoriť živé, uveriteľné postavy.

Ukážka z knihy:

1
MÁJ 1775

Elisabeth sa zhlboka nadýchla a uvoľnila sa po intenzívnom hodinovom sústredení. Vystrela sa, pretože ju tlačil pevne stiahnutý korzet, a bolesť chrbta a ramien ustúpila. V lone jej v zástere ležal okrúhly vankúš s novou čipkou, ktorú práve vyrábala. Bola jemná a biela ako snehová vločka. Jej zložitý vzor spletala z dovezeného bavlneného vlákna a už mala hotové takmer dva metre. Bielu čipku mala radšej ako čiernu. Každý skúsený čipkár by povedal, že práca s bielou niťou je milšia.

Zdvihla zrak a zahľadela sa cez moderné anglické okno na žiarivo zelený svet za ním, hýriaci farbami rozkvetu. Jej obľúbené svetložlté ruže a ružovkasté pivónie tancovali vo vetre, čo zavýjal na rohu ich mestského domu. Konečne prichádzalo leto. Už bol takmer jún a blížil sa jej svadobný deň.

„Oh la la! Čo to tu máme?“ Spoza rohu spálne k nej doľahol vysoký melodický hlas. „Snáď si len nevesta nevyrába vlastnú čipku?!“

„Nie, Isabeau. Na to by som nemala trpezlivosť.“

Ukážka knihy