Český básnik, spisovateľ, novinár a prekladateľ Jaroslav Seifert sa narodil 23. septembra 1901 v robotníckej rodine v Prahe na Žižkove, zomrel 10. januára 1986 v Prahe. Študoval na niekoľkých pražských gymnázií, štúdia však pre mnoho neospravedlnených hodín nedokončil. Prvá básnická zbierka mu vyšla v roku 1921, kedy tiež vstúpil do Komunistickej strany. V dvadsiatych rokoch bol považovaný za hlavného predstaviteľa československej umeleckej avantgardy. V marci 1929 ho s ďalšími šiestimi poprednými komunistickými spisovateľmi z Komunistickej strany kvôli podpisu manifestu proti boľševizáciu v novom vedení strany vylúčili. V roku 1949 zanechal žurnalistiky a začal sa venovať výhradne literatúre. V rokoch 1936, 1955 a 1968 získal za svoju poéziu významné štátne ceny, v roku 1967 bol pomenovaný národným umelcom. V rokoch 1968 až 1970 bol oficiálnym predsedom Československého zväzu spisovateľov av dôsledku toho bol v čase tzv normalizácie nútený stiahnuť sa do ústrania. V tomto období sa čoraz viac orientoval na český disent a jeho diela pravidelne vychádzala v samizdate. Najvyššieho ocenenia jeho diela sa mu dostalo v roku 1984, keď dostal Nobelovu cenu za literatúru. (Ulkázka knihy)