Dej Othella dá prerozprávať s väčšou či menšou malým rozsahom ako príbeh Maura, ktorý zo žiarlivosti uškrtí svoju bielu ženu Desdemona. Dej každej Shakespearovej hry samozrejme dá prerozprávať, ale každá taká dejová parafráza zastiera jednoduchou, ale významnú okolnosť, že každá Shakespearova hra obsahuje prinajmenšom deje dva: dej v tradičnom slova zmysle a dej reči. (...) Zvláštnosťou Othella je, že moc slova má v tejto hre úplne výnimočnú dôležitosť. Othello si získa lásku Desdemona silou svojho slova. Jago Othellovu lásku premení v žiarlivosť opäť silou slova. (...) Víťazstvo Jaga nad Othello spočíva okrem iného v tom, že Jago dokáže Othellovi vnútiť svoju rétoriku, svoj jazyk. Othello sa v druhej polovici hry nenakazí len žiarlivosťou, ale aj Jagovým jazykom. Othello vypovedá o rozpadu osobnosti, ktorý sa prejavuje rozpadom jazyka. "Inscenácií tohto prekladu ste mohli zhliadnuť v rámci Letných shakespearovských slávností 2006 v réžii Petra Kracík.