Katarína Gillerová, jedna z najobľúbenejších slovenských spisovateliek, má na svojom konte už dvadsaťjeden kníh. Výnimočné miesto v jej tvorbe patrí mysterióznemu trileru Hra na milovanie, ktorý prednedávnom vyšiel v reedícii. Osudy jeho hlavných hrdinov autorka ďalej rozvinula v pokračovaní s názvom Hra na milovanie 2, strhujúcom románe o láske, zrade, intrigách a pomste.

Uplynuli už tri roky od Oliverovho návratu z lesa, kde uviazol kvôli svojmu sokovi v láske Edwardovi. V jeho živote, tak ako v živote Caroline a ich priateľov, sa za ten čas všeličo zmenilo. Napriek tomu sa Oliver naďalej pokúša získať Carolininu lásku, no jeho snaha nie je korunovaná úspechom. Nedarí sa mu ani prísť na to, prečo ho jeho vyvolená odmieta, zato Caroline presne vie, že muž, ktorého od mladosti miluje, je ten pravý a už pre ňu prestal byť nedosiahnuteľný. Vďaka darovanému obrazu postretne Olivera veľké šťastie a konečne si založí rodinu. Ibaže nič netrvá večne, ľudské osudy sú vratké a nevyspytateľné. Do Oliverovho života nečakane zasiahnu intrigy a on je nútený brániť sa najlepšie, ako vie. Z minulosti sa začnú vynárať ľudia, ktorí skrížia cestu tým, čo to nečakajú. A na priateľov z Gorge Hall a z tajomného lesa doľahnú šokujúce udalosti väčšmi, než by si to boli schopní predstaviť...

Ukážka z knihy: 

Spomienky

Slnečné lúče šikmo prenikali cez veľké okná v rozľahlej miestnosti nového domu Olivera C. Calvcrta. Nasťahoval sa doň iba nedávno a Caroline Boughltonová si v duchu kládla otázku, prečo sa rozhodol žiť na okraji mesta, takmer ako pustovník.

Dom obklopovala pekná záhrada s vysokými stromami, ktoré, ako sa jej zdalo, zbytočne tienili výhľad a zabraňovali prenikaniu slnečného svetla do vnútorných priestorov.

„Mal by si dať vyrúbať pár stromov" ozvala sa Caroline. „Miestnosť bude lepšie presvetlená." Pôvabným gestom sa načiahla za pohárom campari s olivou a zamyslene si odpila.

Oliverovi zovrela srdce bolestná túžba dotknúť sa jej ruky a privinúť si ju v náručí. „Nepotrebujem tu viac slnečného svetla," pokrútil hlavou. „Tento dom mi vyhovuje taký, aký je."

„Táto miestnosť, táto obývačka..." rozhliadala sa Ca-rolinc okolo seba, „je fakt obrovská. Musela vzniknúť vybúraním priečok minimálne troch izieb... Cítim sa v nej ako vo vstupnej hale nejakého múzea, ale..." prikývla uznanlivo, „ale pekne zariadenej, s útulnými zákutiami..."