Milovaní nás dokážu zraniť najhlbšie

Všetci v meste poznajú Delaneyovcov, úspešnú rodinu tenistov, v ktorej lásku ku kurtom našli všetky generácie.

Stan a Joy sa spoznali vďaka tenisu a odvtedy to medzi nimi len iskrilo. Po päťdesiatich rokoch manželstva však aj posledná iskra vyhasla, a keď predajú spoločne vybudovanú tenisovú akadémiu, neostane nič, čo by ich spájalo.

Samozrejme, okrem štyroch detí a nádeje na vnúčatá. Potom im raz v noci zaklope na dvere neznáma zakrvavená mladá žena. Predstaví sa ako Savannah a prosí o záchranu pred násilným partnerom. Delaneyovci neváhajú a dobrosrdečne ju prijmú pod svoju strechu. Onedlho však Joy zmizne a aj po Savannah akoby sa zľahla zem.

Jediným podozrivým je Stan, a hoci odmieta priznať vinu, určite niečo tají. Čo sa naozaj stalo? Kam zmizla mama a ako to súvisí so záhadnou neznámou? Neistota a pochybnosti postavia súrodencov proti sebe a nútia ich prehodnotiť rodinnú minulosť. Inak nikdy neodhalia pravdu.

Z anglického originálu Apples Never Fall (Macmillan by Pan Macmillan Australia Pty Ltd, Sydney 2021) preložila Tamara Chovanová.

Ukážka z knihy: 

Dvaja muži a dve ženy sedeli v odľahlom kúte kaviarne pod zarámovanou fotografiou toskánskeho úsvitu so slnečnicami. Boli vysokí ako basketbalisti, a keď sa nakláňali nad okrúhlym stolíkom s mozaikovou vrchnou doskou, čelá sa im takmer dotýkali. Hovorili ticho, no dôrazne, akoby preberali medzinárodnú špionáž.

Neprimerané na túto kaviarničku na predmestí za príjemného letného sobotného rána, keďsa vo vzduchu vznášala vôňa čerstvo upečených banánov a hruškového chleba, zatiaľ čo zo stereo reproduktorov znel tichý rock sprevádzaný syčaním a vrčaním kávovaru.

„Podľa mňa sú to bratia a sestry,“ povedala čašníčka šéfovi. Čašníčka bola jedináčik a fascinovali ju súrodenci. „Dosť sa podobajú.“

„Trvá im to, mali by si už objednať,“ odvetil jej šéf, ktorý pochádzal z ôsmich detí a súrodenci ho vôbec nefascinovali. Po silnom krupobití minulý týždeň takmer celých sedem dní pršalo. Chvalabohu, teraz sa už požiare dostali pod kontrolu, dym sa rozptýlil, ľuďom sa rozjasnili tváre, konečne prichádzali zákazníci s hotovosťou v rukách, museli ich rýchlo obsluhovať.

„Hovoria, že si nestihli pozrieť jedálny lístok.“

„Spýtaj sa ich znova.“

Čašníčka opäť pristúpila k ich stolíku, všimla si, že všetci sedia rovnako, s členkami zachytenými o predné nohy stoličiek, akoby im to malo zabrániť v skĺznutí.