Tieňohra (1. akosť)
od Tim Marshall z vydavateľstva Premedia 2021
Tieňohra (1. akosť)
od Tim Marshall z vydavateľstva Premedia 2021
Autor: | Tim Marshall |
Vydavateľstvo: | Premedia |
Rok vydania: | 2021 |
EAN: | 9788081599323 |
Počet strán: | 240 |
Typ tovaru: | pevná |
Jazyk: | SK Slovenský jazyk |
Rozmery: | 150x230 mm |
Žáner: | História |
Poškodenie: | poškodený obal |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: poškodený obal.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Knihu si môžete zakúpiť aj bez poškodenia kliknutím na tento odkaz.
Viac o knihe Tieňohra (1. akosť) (Tim Marshall)
Kniha Tieňohra rozpráva, ako ľahko sa po päťdesiatich rokoch mieru vrátila do Európy krvavá vojna. Rozpad Juhoslávie si vyžiadal približne 140-tisíc obetí a jeho záverečná časť sa odohrala v Kosove. Tim Marshall bol ako vojnový korešpondent priamym svedkom niekoľkých vojensko-politických konfliktov z druhej polovice dvadsiateho storočia. Ako diplomatický redaktor televíznej stanice Sky News pokrýval spravodajsky aj vojnu v Kosove, bombardovanie Juhoslávie a pád režimu Slobodana Miloševića. Kniha prináša strhujúco vyrozprávaný príbeh, vychádzajúci z autorových osobných skúseností, z jeho priamej prítomnosti na miestach bojov i v priľahlom zázemí, ako aj z rozhovorov s príslušníkmi tajných služieb piatich krajín. Aj po dvadsiatich rokoch od ukončenia vojny v Kosove má zmysel vracať sa k tejto európskej tragédii, najmä ak vieme, že dodnes nie sú všetky rany v regióne zacelené.
Ukážka z knihy:
Boli aj iné vojny, aj iné príbehy, ale pre pisateľa tejto knihy sa nič z toho nedalo porovnať s rozpadom Juhoslávie. Koniec niečoho politického sa pre mňa stal začiatkom niečoho osobného. Po prvý raz som začal chápať podstatu vojny a konfliktu. Súčasne to bol začiatok môjho ozajstného putovania, keď ma moja úloha reportéra televíznej stanice Sky News zaviedla najprv do bývalej Juhoslovanskej republiky - z Bosny do Chorvátska, Srbska, Košová, Macedónska - a potom do Afganistanu, Iraku, Sudánu, Líbye, Sýrie a ďalších krajín, ktoré bojovali o územnú celistvosť.
Rozpad Juhoslávie bol súčasne rozpadom môjho naivného presvedčenia, že vojna v Európe sa skončila. Na svojich ostatných cestách som sa pod tlakom udalostí a skutočností, ktorým som sa ocitol zoči-voči, stal ťažkým realistom. Jedinou útechou mi bolo, že vedľa každej bolesti existovalo aj jej tíšenie: na všetkých cestách po Bosne, dokonca aj za tých najkomplikovanejších okolností, som bol svedkom milosrdenstva neznámych ľudí voči tým, ktorí sa ocitli v núdzi.
No aj tak... Konflikt v Bosne bol pre mňa prvý, kde som sa presvedčil, že ľuďom so zlými úmyslami netreba veľa, aby naliali ostatným jed a potom sledovali, ako sa oddeľujú od „iných". V Srbsku a Košové som pochopil, že etnická a náboženská identita zväčša triumfujú nad politickými ideami; že emócia víťazí nad logikou. Podobne ako sa Srb, ktorý by nikdy neuvažoval o tom, že sa presídli do Košová, bude biť na život a na smrť, aby táto provincia zostala jeho, tak sa napríklad írsky či taliansky Američan môže automaticky zapliesť do veci, o ktorej sotva niečo vie. V Macedónsku som videl, ako rýchla, rázna a dobre premyslená zahraničná intervencia dokáže odtiahnuť dve strany od okraja priepasti.