Je to horšie, oveľa horšie, ako si myslíte. Pomalosť zmeny klímy je rozprávka, zrejme rovnako zhubná ako tá, podľa ktorej sa klíma vôbec nemení. Ak vaša úzkosť pramení len zo strachu z narastajúcej hladiny morí, je to sotva vrchol ľadovca hrôz, ktoré už možno počas svojho života zažijú dnešní tínedžeri. Dnešné vlny horúčav a lesné požiare sú len predohrou k zmenám, ktoré nastanú. A prichádzajú rýchlo. Bez revolúcie v spôsobe života miliárd ľudí sa niektoré časti Zeme môžu do konca tohto storočia stať neobývateľnými a iné hrozivo nehostinnými. Na svojej ceste do blízkej budúcnosti David Wallace-Wells predstavuje klimatické pohromy, ktoré nás čakajú a zmenia podobu sveta. Zároveň však otepľovanie planéty zmení aj našu politiku, kultúru, vzťah k technológiám a pohľad na históriu. Zmena klímy zasiahne všetko a pretvorí každý aspekt ľudského života.

Neobývateľná Zem je meditáciou nad devastáciou, ktorú sme sami spôsobili, a zároveň plamennou výzvou do boja. Viac ako polovicu uhlíka vypusteného do atmosféry sme vyprodukovali v uplynulých troch desaťročiach. Znamená to, že ak sme planétu priviedli na pokraj klimatickej katastrofy počas jednej generácie, zodpovednosť za to, aby sme sa jej vyhli, má tiež len jedna generácia. Všetci ju poznáme. Je to naša generácia.

Ukážka z knihy:

JE TO HORŠIE, OVEĽA HORŠIE, AKO SI MYSLÍTE. POMALOSŤ ZMENY KLÍMY je rozprávka, zrejme rovnako zhubná ako tá, podlá ktorej sa klíma vôbec nemení. A objavuje sa spolu s dálšími z antológie utešujúcich bludov: že globálne otepľovanie sa týka Arktídy a odohráva sa ďaleko; že je to čisto záležitosť hladiny morí a pobreží a nie totálna kríza, ktorá neušetrí žiadne miesto a nezanechá žiadnu formu života nezdeformovanú; že je to kríza „prírodného" sveta, a nie ľudského; že tieto dva svety sú odlišné a že dnes žijeme akosi mimo prírody alebo aspoň chránení pred ňou, nie v nej, bez možnosti úniku a doslova ňou premožení; že bohatstvo môže byť štítom proti pustošeniu spôsobenému otepľovaním; že spaľovanie fosílnych palív je cenou za pokračujúci ekonomický rast; že rast a technológia, ktorá ho produkuje, nám umožnia vyhrabať sa z environmentálnej pohromy; že v dlhých ľudských dejinách existuje nejaká obdoba rozsahu alebo rozmeru tejto hrozby, ktorá nám môže dodať sebadôveru, keď jej teraz hľadíme do očí.

Nič z toho nie je pravda. Venujme sa najprv rýchlosti zmeny. Zem zažila pred tým dnešným päť hromadných vymieraní. Každé bolo takým dôkladným vymazaním života, že slúžilo ako revolučný reset. Fylogenetický strom planéty najprv rástol a potom sa v rôznych intervaloch scvrkol ako pľúca: pred 450 miliónmi rokov vyhynulo 86 percent všetkých druhov, o 70 miliónov rokov neskôr 75 percent, o dälších 125 miliónov rokov 96 percent, potom o 50 miliónov rokov 80 percent a o dälších 135 miliónov rokov znova 75 percent. Ak nie ste tínedžer, vo svojich stredoškolských učebniciach ste sa pravdepodobne dočítali, že tieto vymierania boli dôsledkom asteroidov. V skutočnosti pri všetkých, okrem toho, ktoré vyhubilo dinosaury, bola v hre zmena klímy spôsobená skleníkovým plynom. Najznámejšie sa odohralo pred 150 miliónmi rokov.