Múry pribúdajú a sú čoraz vyššie. Nacionalizmus a politika identity sú opäť na vzostupe. Za ostatné desaťročie sme postavili tisícky kilometrov plotov a bariér, ktoré nanovo pretvárajú politickú mapu sveta.

Autor svetového bestselleru V zajatí geografie ponúka napínavú a prenikavú analýzu zlomov, múrov, bariér a plotov, ktoré rozdeľujú súčasnú Čínu, Spojené štáty, Izrael a Palestínu, Blízky východ, indický subkontinent, Afriku, Európu a Spojené kráľovstvo, a ktoré budú formovať podobu sveta v nadchádzajúcich rokoch.

Existuje mnoho dôvodov, prečo medzi sebou staviame múry: bohatstvo, rasa, náboženské presvedčenie, politika. Zlomy ostatného desaťročia neohrozujú iba jednotnosť Európy, ale v niektorých krajinách aj liberálnu demokraciu samotnú. Porozumieť tomu, čo nás rozdelilo, rozdeľuje a bude rozdeľovať, je kľúčom k pochopeniu toho, čo sa deje v dnešnom svete.

O knihe povedali:

Nadčasové a vzrušujúce šplhanie po múroch histórie. Peter Frankopau, autor knihy Hodvábne cesty

Presne mierené slová.... Kniha Tima Marshalla je skľučujúcim, no nanajvýš výstižným obrazom hľadania logiky v jednom z najväčších problémov súčasnosti, keď zvyšujúca sa miera globalizácie sveta vyvoláva očividne ešte väčšiu negatívnu spätnú reakciu. Kniha Rozdelený svet svojím globálnym pohľadom prináša veľmi potrebnú novú perspektívu v tejto problematike. Northern Slant

Ukážka z knihy:

PANARABIZMUS NARAZIL DO MÚRU. V SKUTOČNOSTI TEDA DO mnohých múrov, plotov a rozdelení. Sen o zjednotení arabsky hovoriacich krajín od Atlantiku po Arabské more nebol nikdy realistický, čo v súčasnosti názorne demonštruje výstavba prísne strážených hraníc v celom regióne. Nad mnohými čiarami v piesku, ktoré nakreslili koloniálne mocnosti, dnes vyrástli obrovské múry, čo zvýrazňuje hĺbku rozdelenia arabskej politiky a kultúry v 21. storočí.

Múry však nevyrastajú iba na hraniciach. Malých múrov je vlastne plný celý Blízky východ. Každý z nich je testamentom teroristického násilia, ktoré sa ako nákazlivá choroba rozšírilo po celom regióne. Stretávame sa s ním v Bagdade, Damasku, Ammáne, Saná, Bejrúte, Káhire, Rijáde - vlastne v každom hlavnom meste. Sú to betónové steny a nárazuvzdorné bloky, ktoré vyrástli ako huby po daždi okolo ambasád, hlavných sídiel charitatívnych organizácií, budov medzinárodných organizácií, policajných staníc, kasární, vládnych budov, obytných usadlostí, kostolov, hotelov, ba aj okolo celých štvrtí.

Na jednej strane pulzuje normálny život, trúbia autá, stánkari ponúkajú svoj tovar, chodci sa ponáhľajú za svojimi záležitosťami, skrátka veľkomesto žije; na druhej strane súčasne beží akási verzia normálneho života s úradníkmi, s vládnymi predstaviteľmi, so štátnymi zamestnancami, s diplomatmi. Aj pre nich je to deň ako každý iný, no súčasne vedia, že nebyť tých betónových platní pod oknami, stráží pred vchodom a niekedy aj kontrolného stanovišťa na konci ulice, mohol by sa kedykoľvek objaviť nákladiak naložený výbušninami, aby vyhodil ich budovu do povetria, prípadne by na ich pracovisko vtrhlo komando ozbrojených teroristov.