Chlapec vo svetle reflektorov (1. akosť)
od Samuel Bjork z vydavateľstva Ikar, a.s. február, 2019
Chlapec vo svetle reflektorov (1. akosť)
od Samuel Bjork z vydavateľstva Ikar, a.s. február, 2019
Autor: | Samuel Bjork |
Vydavateľstvo: | Ikar, a.s. |
Rok vydania: | február, 2019 |
EAN: | 9788055165080 |
ISBN: | 978-80-551-6508-0 |
Počet strán: | 392 |
Typ tovaru: | Viazané knihy |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 145x227x35 mm |
Žáner: | Dobrodružstvo, thrillery, Krimi, detektívky |
Vydanie: | 1 |
Poškodenie: | narazený roh |
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: narazený roh, natrhnutý prebal.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Knihu si môžete zakúpiť aj bez poškodenia kliknutím na tento odkaz.
Viac o knihe Chlapec vo svetle reflektorov (1. akosť) (Samuel Bjork)
Vedia žalostne málo o tom, čo ich čaká a neminie.
Sú Vianoce. Starší muž šoféruje auto cez Škandinávske vrchy. Zrazu si všimne, ako sa v tme pred ním čosi črtá. Len-len že stihne pribrzdiť a zastaviť. V snehových jazykoch tvoriacich sa pred autom stojí malý chlapec. Má modré pery a na hlave nasadené jelenie parohy.
O štrnásť rokov nájdu v neďalekom horskom jazere telo zavraždeného dievčaťa oblečeného v baletnom úbore. Na brehu stojí fotoaparát pripevnený na statív. Vo vrese pri brehu nájdu vytrhnutú stranu z detskej knihy Bratia Levie srdce.
Vyšetrovateľku Miu Krügerovú stále máta smrť jej dvojčaťa a jej kolega Holger Munch si vzal neplatené voľno, aby sa postaral o svoju dcéru. Čudný a spletitý prípad ich však čoraz viac vťahuje do svojich osídel, hoci sú skalopevne presvedčení, že prípad čoskoro vyriešia. Vedia toho však až žalostne málo. O tom, čo ich čaká a neminie.
Z nórskeho originálu Gutten som elsket radyr (Vigmostad & Bjorke, Bergen, 2018) preložili Zuzana Inczingerová a Lenka Kočišová.
Ukážka z knihy:
Desaťročný chlapec s kučeravými vlasmi sedel na korme malého motorového člna a snažil sa byť čo najtichšie. Ukradomky sa pozrel na otca sediaceho pri veslách a zahrialo ho pri srdci. Na návšteve u ocka. Konečne. Odkedy ho videl naposledy, ubehla hodná chvíľa, lebo mama zistila, čo sa stalo naposledy, keď bol tu hore. V otcovom dome vysoko v horách, takmer pri vrchole pohoria, ktoré mama nazývala zrúcaninou. Pokúšal sa jej vysvetliť, že mu nezáleží na tom, že ocko nevarí obedy ako mama, neprekáža mu ani to, že fajčí vnútri a v obývačke má pušku. Veď ňou iba strieľal snehule horské, nie ľudí, ale mama ho odmietla počúvať. Žiadne ďalšie návštevy, dokonca zavolala na políciu, alebo možno nie priamo im, v každom prípade však zavolala niekomu, kto za ním prišiel, a keď sedeli pri kuchynskom stole, robil si poznámky a odvtedy ocka nevidel. Až teraz.
Desaťročný chlapec by rád povedal, že začal čítať knihy. O rybárčení. V knižnici. Už poznal názvy mnohých druhov: sih, sivoň, mieň, pstruh, losos. Dokonca vedel, že v týchto vodách sa nevyskytuje šťuka, lebo tá preferuje bahnité vody. Bahnitá voda sa tu nenachádzala, iba močiar neďaleko jazera. Nič však nepovedal, pretože sa naučil mlčať. Na rybačke sa rozprávalo veľmi zriedka, a ak áno, otec prehovoril ako prvý, a to veľmi potichu.
„Prvý výlet k horskému jazeru Svarttjonn v tomto roku,“ zašepkal otec a jeho mohutná brada sa roztiahla v širokom úsmeve.
„Vždy rovnako magický,“ zašepkal chlapec, a keď naňho otec sprisahanecky zažmurkal, hrejivý pocit pri srdci sa mu rozlieval po celom tele.
Chlapec sa niekoľkokrát pokúšal všetko vysvetliť svojej mame. To s ockom. Že tu s ním rád trávi čas. Vtáky za oknami. Vôňa stromov. Že peniaze nie sú vždy najdôležitejšie, že to nie je ockova chyba, keď niekto nemá záujem o jeho nákresy, že sa môže naobedovať bez toho, aby si predtým umyl ruky, že stôl nemusí byť prestretý. Ona však odmietla počúvať, a keďže len ťažko hľadal tie správne slová, napokon sa o to prestal pokúšať.
Byť u ocka.
Zdvihol pohľad k nebu a dúfal, že mraky čoskoro zmiznú. Jasné nebo. Vtedy sa ryby ukážu. Pohľadom znova spočinul na otcovi, na jeho silných ramenách, ktorými vytrvalo vesloval, čeriac tak čiernu vodu, a najradšej by mu povedal, že aj on trocha trénoval, že čoskoro by zvládol veslovať sám, ale mlčal. Nie v posilňovni, pretože tam bola mama, navyše deti tam mali vstup zakázaný, cvičil však doma vo svojej izbe, vzpory a sed-ľah takmer každé popoludnie za posledný polrok. Áno, videl sa aj v zrkadle, no musel skonštatovať, že svaly sa mu zatiaľ badateľne nezväčšili. Nech bude, ako chce, mal plán. Možno budúce leto. Možno vtedy to zvládne. Chlapec s kučeravými vlasmi si v duchu predstavoval, ako to bude prebiehať. Vojde dnu s batohom na chrbte, oblečený v rovnakom tričku, aké nosievali muži v posilňovni, kam chodila aj mama, s vypracovanými ramenami, s veľkými svalmi schopnými veslovať loďku, aby otec mohol oddychovať na korme a on sám bude veslami čeriť vodnú hladinu.
„Bez piva nie je žiadna rybačka dobrá,“ pošepol otec a znova naňho žmurkol, načiahol sa dolu a spomedzi nôh vytiahol ďalšiu zelenú plechovku, ktorých ležalo na dne loďky ešte niekoľko.
Chlapec súhlasne prikývol, hoci si dobre uvedomoval, že práve to bola jedna z vecí, o ktorých sa mama rozprávala s ľuďmi, ktorí navštívili ocka. Vraj priveľa pije a to je nezodpovedné. Svarttjonn. Tajomná a prekrásna vodná plocha vysoko v horách, o ktorej vedel iba málokto.