„Svadbu sme tu nemali už najmenej desať rokov, no ak počkáte bude asi pohreb.“

Vyrazte na cestu po Slovensku spolu s reportérom Andrejom Bánom. Cesta z východu na západ, od Čiernej nad Tisou po Bratislavu, a rovnako aj kľukatá púť v čase, od Jánošíka, cez Tisa, až po ´Ndranghetu a našich ľudí,to je kniha reportáží Andreja Bána Slon na Zemplíne.Reportér a fotograf Andrej Bán pozná Slovensko ako vlastnú dlaň. Tridsať rokov brázdi jeho prašné i asfaltové cesty a popri tom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača.Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.Vedľa muža, ktorý sa rozhodol žiť v súlade s prírodou neďaleko Sečoviec stojí príbeh oklamaných farmárov a agromafie z východného Slovenska, rozprávanie o Rómovi, ktorého umučili policajti sa dotýka rýdzo slovenskej tragédie arizácií židovského majetku.Reportáže Andreja Bána z knihy Slon na Zemplíne sú pestrou freskou príbehov z krajiny, ktorú poznáme zo všetkých najmenej.

Ukážka z knihy:

Kamarát, filozof Egon Gál, s ktorým sa často rozprávame o dôležitých veciach, mi raz opísal, ako funguje naša pamäť. Nie je to nijaká zbierka informácií, viac či menej presných, ale skôr príbeh o tom, čo sme zažili, príbeh, ktorý si naša pamäť vytvorila a poskladala tak, aby to bolo uveriteľné. S dobrým úmyslom nepodvádzať tak pokojne môžeme uveriť tomu, že sme zažili čosi, čo sme pritom nikdy nezažili (pre Egona dodám: Prepáč, ak som si tvoje slová zapamätal zle, ale aj moja pamäť tvorí iba príbehy).

V tejto knihe sú príbehy, ktoré som ako reportér spoznal a zažil v priebehu viac ako tridsiatich rokov. Sú to príbehy Slovenska.

Hneď na úvod musím povedať jednu vec - to, že nejde o vymyslené skutočnosti, o fikciu, nepovažujem za klad, ale ani za deficit tejto knihy. Napokon, vydavateľstvo Absynt, pre ktoré som ju napísal, prináša už niekoľko rokov reportážnu literatúru autorov prevažne zo strednej a východnej Európy, no čo je zvláštne - kniha o Slovensku doteraz chýbala. Čím to je? Nie som taký trúfalý, aby som si namýšľal, že poznám odpoveď. Môžem hovoriť iba sám za seba.

Až teraz, keď som sa pri písaní knihy ako-tak stíšil, uvedomujem si, že celé tie dlhé roky do zahraničia, aj do vojnových a konfliktných zón, necestujem, ale utekám. Utekám zo Slovenska. Je to čosi podvedomé. Akoby som mal túto krajinu v sebe raz a navždy uzavretú. Posledná kapitola, bodka. A bojím sa ten balíček, ten uzlík začať otvárať.