Ďalší bestseller Läckbergovej a Fexeusa. Pokračovanie krimisérie s Minou Dabiriovou a Vincentom Walderom. Zo štokholmskej škôlky zmizne päťročný Ossian. Polícia krátko nato odhalí súvislosť so staršími únosmi detí, ktoré sa, žiaľ, skončili tragicky. Prípadu sa ujíma Mina Dabiriová a jej kolegovia. Rýchlo pochopia, že majú do činenia so životu nebezpečnými silami. Navyše všetko nasvedčuje tomu, že treba očakávať ďalšie únosy. Mina sa prvý raz po dramatických udalostiach spred dvoch rokov opäť kontaktuje s mentalistom Vincentom Walderom. Čas však neúprosne beží a šialený páchateľ ohrozuje tých najbezbrannejších - deti.

Ukážka z knihy: 

Zložila si okuliare a usmiala sa naňho. Prehodila nohu cez nohu a trochu sa predklonila. Sedeli oproti sebe, nedelil ich nijaký stôl. Spočiatku sa to Rubenovi videlo veľmi nepríjemné. Cítil sa jej vydaný napospas. Potupne si však zvykol. Dokonca až do takej miery, že sa ani nepokúsil nazrieť jej do výstrihu, keď sa k nemu nahla. Vôbec mu to nezišlo na um. A pritom Amanda bola atraktívna.

„Naznačujete, že som v pohode a končíme?" Ruben fľochol na hodinky.

Sedel tu len pol hodiny, no Amanda sa tvárila, akoby sa ich sedenie skončilo.

„Človek nikdy nie je úplne v pohode," odvetila. „No nevidím nijaký mimoriadny dôvod, aby ste prišli znova, teda ak sa nič neprihodí. O tom však nerozhodujem. Ako sa vlastne cítite?"

Ruben sa zadíval na psychologičku, s ktorou sa už vyše roka stretával každý druhý štvrtok. Ako sa dti? Zložitá otázka. Ale už ho neiritovala ako spočiatku.

„Moje pocity prenechajme Freudovi," odvetil. „Ak som sa niečo naučil, tak dačo o svojich citoch. Nie sú vždy také, aké si myslím, že sú. Ak sa rozhodnem konať, nevyplýva to z mojich pocitov, ale z racionálnych myšlienok. Na základe toho som na pol roka vylúčil sex, hoci moje pocity mi velili súložiť."

Amanda naznačila otázku zdvihnutím jedného obočia.

„Nie, vôbec som nelietal za sukňami." spresnil Ruben „Veď sme sa predsa dohodli. Presne to tým chcem povedať. Rozhodne som s tým neskončil, veď som chlap v najlepších rokoch. Len sa mi to nevidí až také dôležité, lebo som pochopil, čo som si tým správaním nahrádzal."

„Čo?"

Ruben si povzdychol. A zasa sú pri tom. Pri poondených citoch.

„Keď viem, že tie ženy môžem mať, dáva mi to pocit moci. No napĺňa to aj moju potrebu..."

Znova zavzdychal.