Nepoznáš ma...

Nie som ako iní bossovia mocných svetových syndikátov. Ja sa nevyžívam v krviprelievaní a točení špinavých obchodov. Netúžim po mamone, nechcem stále viac.

Neovládajú ma majetky a túžba ich zveľaďovať.

Vojny gangov takmer vymizli, obchody prebiehajú pokojne, intrigy trestám a podvody odhaľujem skôr, ako sa zrealizujú. Viem, kto som a kam patrím. Neunikám pred svojim osudom. Prijal som ho a každý deň s ním bojujem sám, aby som nikoho v mojej blízkosti neohrozil.

Až kým si neprišla ty…

Ukážka z knihy: 

Semion

„Kde si bola?“ Vstal som z postele v jej izbe, lebo som už takmer zaspával. „Je skoro polnoc, Grace! Toto je už tretia noc, kedy si prišla domov neskoro!“

Nechcel som znieť príliš autoritatívne, no mal som o ňu strach.

Po celý čas sa na mňa ani nepozrela. So zvesenou hlavou zo seba zhodila čiernu koženkovú bundu a ja som jej musel zastať cestu, aby ma začala brať na vedomie.

„Keby žili naši-“

„Keby žili naši, nemusel by si sa o mňa starať.“ Prerušila ma a tou vetou dokonale odzbrojila. Zobral som jej bradu medzi palec a ukazovák a zdvihol ju k svojej tvári.

„Tak to nie je, sestrička.“ Mal som ju rád a ona to dobre vedela.

Keď sa jej belasé oči konečne dotkli mojich a zaleskli sa smútkom, ktorý asi nikdy neprebolí, roztopila všetku moju snahu o prísne dohováranie. „Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Ak budeš nabudúce meškať, stačí, ak mi napíšeš."

Jemné prikývnutie mi stačilo, aby som sa upokojil a nechal ju vkĺznuť do svojho náručia.

„Sľubujem, “ pošepla.

Prehltol som slinu, ktorá sa mojím krkom predrala ako kus drsnej skaly. Tento pocit som nezažil už roky. Nikdy som si nemyslel, že sa to stane.

Ze budem stáť nad jej hrobom.

„Brácho?“ Za mojím chrbtom sa ozval hlas môjho brata. Bola od nás mladšia. Takto to predsa nemalo byť. Starší nemajú pochovávať mladších. To je proti prírode. Položil mi ruku na plece a potom ma ňou súcitne potľapkal. Viac nepovedal. Asi ma nechcel vystrašiť. A tak som to urobil ja: „Nevidel som ju takmer šestnásť rokov.“

„Ja viem a... mrzí ma to.“ Jes bol iba o rok mladší. On sa pohrebu zúčastnil. Ja som ho z niekoľkých dôvodov odignoroval. Musel by som sem prísť s ochrankou a nechať uzavrieť celý objekt predtým, ako by ho moji muži prečesali a nakoniec by museli preveriť každého, kto sa s ňou prišiel rozlúčiť. Robiť cirkus, keď som nebol súčasťou takmer polovice jej života? O to som nestál.

„Nechám ťa.“