Stačí jej drobný zášklb v kútiku úst, nepatrná zmena v zreničke, aby prečítala myšlienky obvineného. Hannah Herbstová je najskúsenejšia odborníčka na mimickú rezonanciu, ktorá sa špecializuje na tajné signály ľudského tela. Ako policajná poradkyňa už pomohla usvedčiť množstvo násilných zločincov.

Hannah stojí pred ťažkou úlohou – musí rýchlo analyzovať video, v ktorom sa priznáva, že vyvraždila svoju rodinu. Video natočila pred operáciou, lebo vedela, že anestetiká u nej vyvolajú dočasnú stratu pamäti. Netuší, prečo sa k vražde priznala, ale chce zistiť pravdu. Krok za krokom odhaľuje celý rozsah katastrofy a získané poznatky konfrontuje so svojimi spomienkami, ktoré sa jej postupne vynárajú z vracajúcej sa pamäti. Z priateľa sa vykľuje nepriateľ, ale u Fitzeka nikdy netušíme, ako je to v skutočnosti.

Ukážka z knihy: 

Je mi zima, mami.“

„To prejde.“

Šesťročné dievčatko sa triaslo od chladu. Mala si obliecť pančucháče, ale keď doma bolo tak teplo. Prečo si pred odchodom z domu len ťažko dokážeme predstaviť, ako chladno nám bude už po pár minútach vonku?

Najmä ak sa dlho nehýbeme.

„Nemôžeme ísť domov?“

„Náš výlet sa ti nepáči?“

„Keď tie kamene sú také tvrdé.“

„To bude dobré,“ povedala mama, ale dievčatko o tom pochybovalo. Zajtra bude určite samá modrina.

„Len pekne lež.“

„Ako dlho ešte?“

„Kým ti nepoviem.“

Mame sa triasol hlas, akoby tiež mrzla, ale nechcela to priznať. A pritom všetko, čo celý deň hovorila, znelo čudne. Možno bola zase v nemocnici a dozvedela sa tam zlé správy. Aj predtým, keď bola preč celé týždne a vypadali jej vlasy, mala taký zvláštny hlas. Akoby bola nahnevaná a smutná zároveň. Možno, že tiež cítila vibrácie, a tie sa jej prenášali do hrudného koša a na hlasivky.

„Mami?“ spýtala sa, keď si bola istá, že vibrácie, ktoré jej lomcujú telom, neexistujú len v jej predstavách.

„Áno?“

„Počujem čudný zvuk.“

„Nevšímaj si to.“