Jednoznačné riešenia veľkých životných výziev ani vyčerpávajúce odpovede neexistujú, no Michelle Obama verí, že každý je schopný nájsť a využívať súbor určitých nástrojov, pomocou ktorých si zachováme odstup a budeme vedieť statočne čeliť časom plným zmien. V knihe Svetlo v nás autorka nadväzuje otvorený a hlboko úprimný dialóg s čitateľmi a rozoberá situácie, s ktorými zápasia mnohí z nás: Ako vybudovať pevné a úprimné vzťahy? Ako objaviť silu na dialóg s druhými napriek našim odlišnostiam? Čo nám pomôže, ak zápasíme s nedostatkom sebadôvery a s pocitom bezradnosti? Čo robiť, keď je toho na nás priveľa?

Michelle Obama ponúka čitateľom nové príbehy a prenikavé úvahy o zmenách, výzvach a moci. Je presvedčená, že ak zažneme svetlo pre druhých, osvietime aj bohatstvo a potenciál sveta okolo nás, objavíme hlbšie pravdy a nové cesty. Autorka čerpá zo skúseností matky, dcéry, manželky, priateľky a prvej dámy a prezrádza čitateľom, aké zvyky a zásady si osvojila, aby sa prispôsobila zmenám a prekonala tak najrozmanitejšie prekážky. Podrobne opisuje najcennejšie rady, napríklad ako začať deň s láskou, ako si zachovať slušnosť či ako si vyskladať svoj „kuchynský stôl“ – okruh dôverných priateľov a inšpiratívnych ľudí. So sebe vlastným humorom, úprimnosťou a pochopením otvára aj otázky rasy, pohlavia či ľudí prehliadaných spoločnosťou a zároveň povzbudzuje čitateľov, aby prekonali strach, nachádzali silu v komunite a žili odvážne.

Autorka v knihe Svetlo v nás skĺbila silné osobné príbehy a hlbokomyseľné rady. Nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad vlastným životom, objavili zdroje radosti a nadviazali zmysluplné vzťahy vo svete zmietanom ustavičnými zmenami.

Ukážka z knihy: 

V ISTOM OKAMIHU v priebehu môjho detstva začal otec používať palicu. Podopieral sa ňou pri chôdzi.

Nepamätám si presne, kedy sa v našom dome v chicagskej mestskej časti South Side -v tom čase som mala možno štyri alebo päť rokov - objavila, no odrazu bola tam: tenká a pevná, vyrobená z tmavého hladkého dreva. Palica bola jedným z jeho prvých ústupkov roztrúsenej skleróze, chorobe, pre ktorú viditeľne kríval na ľavú nohu. Potichu, pomaly a pravdepodobne dávno predtým, ako mu stanovili oficiálnu diagnózu, skleróza multiplex pohlcovala jeho telo, rozožierala mu nervový systém a oslabovala nohy, a napriek tomu ďalej vykonával každodenné povinnosti: pracoval vo filtračnej stanici mestskej vodárne, viedol domácnosť spolu s mojou mamou a usiloval sa vychovať dobré deti.

Palica otcovi slúžila na to, aby dokázal vyjsť hore schodmi do nášho bytu alebo prejsť po ulici. Večer ju zvyčajne oprel o opierku polohovacieho kresla a zdanlivo na ňu zabudol počas sledovania športu v televízii, počúvania džezu na hi-fi veži alebo keď si ma posadil do lona, aby sa ma opýtal, aký som mala deň v škole. Fascinovala ma zakrivená rúčka palice, jej čierny gumený koniec, dutý klepot, keď spadla na zem. Občas som si ju vyskúšala, napodobňujúc otcove pohyby som pokrivkávala po obývačke.